rozlomiť dok. zlomením rozdeliť, obyč. na dvoje: r. palicu;
nedok. rozlamovať
// rozlomiť sa: prsteň sa mi r-l;
nedok. rozlamovať sa
polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy
2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo
rozlomiť p. zlomiť 1, polámať 1
roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)
zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu
2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse
3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor
4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda
5. p. porušiť 2
rozlomiť, -í, -ia dok. (čo) zlomením rozdeliť na dve časti, prelomiť na dvoje: Mať im rozlomila kabáč napoly. (Kuk.) Nestískaj mi rúčku, lebo mi rozlomíš striebornú obrúčku. (Horal); pren. Kollár rozlomil si srdce na dvoje (Škult.) miloval dvoje.
|| rozlomiť sa zlomením sa rozdeliť na dve časti, prelomiť sa na dvoje: pren. Mrzáčka sa rozlomila na dvoje (Heč.) obyvatelia Mrzáčky sa rozdvojili, vytvorili dva tábory.
rozlomiť dk čo zlomením rozdeliť niečo (obyč. na dvoje): když se swátost rozlomi, nepochybůg, ale pomňi na moc božý welikú cc 1655; orechowu škrupinu rozlomj koa 17. st; wezmy chlyeb yacžmeny hnedky, dokud teply gest a rozlom geg napoly lr1 17. st; co wyznamená, že po Otčenassu oplatka swatá rozlomená bywá? rw 1702; pecen nech ustydne a potom ho rozlom na dwoge kle 1740; -ovať ndk 1. lámaním rozdeľovať na viacero častí: mi rozlomugeme hladnjm chléb vp 1764 2. drviť, rozomieľať (obilie): (zrno) nekdj we wode macagi, nadrobno rostiragi, roslomugi káz 18. st; rozlomiť sa dk zlomením sa rozdeliť na dve časti, prelomiť sa na dvoje: klegt ňektery kdyzby se rozlomyl, na podobenstwy zlata ma w sobe horkost hl 17. st; kamen ten hned se rozlomil vp 1764; most se rozlomjl a wsichnj potopenj gsu káz 18. st; -ovať sa ndk: kussa gest wyc gak strpuge natáhnutá, kterú gestli neoslabyss, wisse nazdány rozlomuge se pt 1778