rozlíšiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho; čo, koho od čoho, od koho i bezpredm.) uvedomiť si, poznať, zistiť rozdielnosť, rozličnosť, diferencovanosť pri vzájomnom porovnaní, rozoznať, diferencovať, odlíšiť: r. pojmy; r. zvuky; r. význam slov; významové rozlíšenie zrniečko piesku, ktoré žiadne oko nerozlíši (Jil.); Nemohla rozlíšiť chytráctvo od pravdivého citu. (Vaj.)
2. zried. (koho, čo od koho, od čoho) urobiť odlišným odchodným, odchylným, rozdielnym;
nedok. rozlišovať
|| rozlíšiť sa diferencovať sa, odlíšiť sa;
nedok. rozlišovať sa
rozlišovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho; čo, koho od čoho, od koho, medzi čím, kým i bezpredm.) uvedomovať si, poznávať, zisťovať rozdielnosť, rozličnosť, diferencovanosť pri vzájomnom porovnaní, rozoznávať, diferencovať, odlišovať: r. pojmy, r. farby, zvuky, tvary, podstatné znaky; r. významy slov; rozlišovanie pokrokového od nepokrokového (A. Mat.); r. veci podľa rôznych (určitých) hľadísk; Starí rozlišovali ním (slovom) medzi mladými a sebou. (A. Mat.)
2. zried. (koho, čo od koho, od čoho) robiť odlišným, odchodným, odchylným, rozdielnym, odlišovať: Jediná vec, ktorá ho od sedliaka rozlišuje, je obchodný talent. (Vám.);
dok. rozlíšiť
|| rozlišovať sa byť odlišný, líšiť sa, diferencovať sa, odlišovať sa: Robotníčka vedľa profesorky sa šatami vôbec nerozlišujú. (Pláv.);
dok. rozlíšiť sa