rozlíšiť -i dok.
1. poznať, určiť rozdiel, odlíšiť, diferencovať: r. pojmy, zvuky, vône; r. zdravé od chorého
2. urobiť odlišným, odlíšiť: r. postavy hry jazykom;
nedok. rozlišovať
// rozlíšiť sa;
nedok. rozlišovať sa: cudzinec sa oblečením od neho ner-l
rozlišovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok.
rozlišovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.
diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť
odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami
rozlišovať p. odlišovať, diferencovať
rozlíšiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho; čo, koho od čoho, od koho i bezpredm.) uvedomiť si, poznať, zistiť rozdielnosť, rozličnosť, diferencovanosť pri vzájomnom porovnaní, rozoznať, diferencovať, odlíšiť: r. pojmy; r. zvuky; r. význam slov; významové rozlíšenie zrniečko piesku, ktoré žiadne oko nerozlíši (Jil.); Nemohla rozlíšiť chytráctvo od pravdivého citu. (Vaj.)
2. zried. (koho, čo od koho, od čoho) urobiť odlišným odchodným, odchylným, rozdielnym;
|| rozlíšiť sa diferencovať sa, odlíšiť sa;
nedok. rozlišovať sa
rozlišovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho; čo, koho od čoho, od koho, medzi čím, kým i bezpredm.) uvedomovať si, poznávať, zisťovať rozdielnosť, rozličnosť, diferencovanosť pri vzájomnom porovnaní, rozoznávať, diferencovať, odlišovať: r. pojmy, r. farby, zvuky, tvary, podstatné znaky; r. významy slov; rozlišovanie pokrokového od nepokrokového (A. Mat.); r. veci podľa rôznych (určitých) hľadísk; Starí rozlišovali ním (slovom) medzi mladými a sebou. (A. Mat.)
2. zried. (koho, čo od koho, od čoho) robiť odlišným, odchodným, odchylným, rozdielnym, odlišovať: Jediná vec, ktorá ho od sedliaka rozlišuje, je obchodný talent. (Vám.);
dok. rozlíšiť
|| rozlišovať sa byť odlišný, líšiť sa, diferencovať sa, odlišovať sa: Robotníčka vedľa profesorky sa šatami vôbec nerozlišujú. (Pláv.);
dok. rozlíšiť sa