rozlúčka -y -čok ž. rozlúčenie: pobozkať matku na r-u; kniž. posledná r. pohreb;
rozlúčkový príd.: r. večierok
pohreb obradné pochovávanie mŕtveho • kniž. fúnus (Vajanský) • posledná rozlúčka
rozlúčka rozídenie sa dvoch al. viacerých ľudí, obyč. spojené s pozdravom • rozlúčenie • lúčenie: odísť bez rozlúčenia, rozlúčky; lúčenie s priateľmi • rozchod (často aj trvalé prerušenie stykov): sľub daný pri rozchode • odobierka • hovor.: odberačka • odbierka (rozlúčka spojená s obradom): svadobná odobierka
rozlúčka, -y, -čok ž. lúčenie, rozlúčenie, odobranie, odobierka; rozchod: podať niekomu ruku na r-u, kývať, pokývať rukou (klobúkom) na r-u; Na rozlúčku dal naliať po kalíšku borovičky. (Vaj.) Rozlúčka s priateľmi bola krátka. (Zúb.); pren. tu sa pripravuje na večnú rozlúčku (Barč) na smrť;
rozlúčkový príd.: r. večierok, banket, r-é posedenie, r-á pieseň
(jedna) rozlúčka; (bez) rozlúčky; (k) rozlúčke; (vidím) rozlúčku; (hej) rozlúčka!; (o) rozlúčke; (s) rozlúčkou;
(dve) rozlúčky; (bez) rozlúčok; (k) rozlúčkam; (vidím) rozlúčky; (hej) rozlúčky!; (o) rozlúčkach; (s) rozlúčkami;
rozlúčka ž rozlúčenie: pro kteru pryčinu pry takowych rozlučkach roby sa spomynka swateho Pana? ská 18. st