lúčiť sa -či sa -čia sa lúč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie (sa) nedok. 1. (s kým; ø) ▶ priateľsky sa s niekým rozchádzať, zdraviť niekoho pri odchode, odoberať sa od niekoho: ťažko, dlho sa l.; l. sa bez slov; lúčime sa bozkom, objatím; dieťa sa plačky lúčilo s rodičmi; stáli v predsieni a lúčili sa; dlhé lúčenie matky s dieťaťom; Lúčil sa v mene svojom i v mene všetkých prítomných. [L. Ťažký]; Včasráno vstávam, balíme batožinu, lúčime sa. [Š. Žáry] 2. (s čím) ▶ (dobrovoľne) opúšťať istý jav, stav, postavenie a pod., zriekať sa nejakej činnosti, vzdávať sa niečoho: l. sa s mladosťou; l. sa s kariérou; l. sa s nepotrebnými vecami; l. sa so slobodou pred vstupom do manželstva; l. sa so starým rokom; lúčime sa so zimou; lúčil sa s rodným domom; lúčenie so školou; Zopakoval svoje najhoršie vystúpenie v Paríži spred dvoch rokov, keď sa tiež lúčil hneď v prvom kole oboch súťaží. [HN 2007] keď vypadol ◘ fraz. lúčiť sa so svetom/so životom zomierať ▷ opak. lúčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ rozlúčiť sa