rozlúčať sa p.
rozlúčiť
rozlúčiť dk koho, čo od koho, od čoho; s kým, s čím oddeliť, odlúčiť niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o tey zenie, kteraz wedle prawa rozluczena bude od muze žk 1473; spogeny manželske nemuože any nema byti rozdielene a rozlucžene anebo roztržene, gedine skrze smrt cžastnu bag 1585; neposlúchag, má najmilšá, neverných lidí, neb oni nás spolu rozlúčiti chtejí; usilujíť, múj najmilší, by nás zvadili, mé smutné serdce s tobú rozlúčili asl 1603–04; kdy mne Buh s timto swetem rozlučy, poručam dussy mu do luna Abrahamowa, telo me bezdussne a strapene do zeme matky geho vrútky 1691; kdyby (slnko) rok w čtyri strany neďelylo a letom a zymu, yaseňý a perwesňý nerozlučilo, any my samy zdrawého trwáňy by sme nemohly myti pp 1734; curavit milites disparandos: rozlúčil wogákú gedného od druhého ks 1763; s. Pawel wolal zgewne: Kdo nas rozlučzi od laski Kristoweg? sq 1781; kdj ten blesk pomjnul, dusse s tielem se roslucjla káz 18. st; snad guž neni daleko tá smutná hodina, která mne s mogym bohatstwym rozluči sj 18. st;
rozlučovať ndk: tento kamen podla cesty od pamati lidskeg kamen chotarni byl a rozlucžowal s praweg strani krupinskj a z laweg strani krnissowski krupina 1643; manželstwj netreba rozlučowat tp 1691; co Pan Buh spogil, to zaden člowek nech nerozlucuge ags 1708; smrt duchowna sama w sobe welmy zla gest, nebo čloweka rozlučuge s Panem Bohem kt 1753;
rozlúčiť sa dk
1. s kým, s čím, od koho odobrať sa od niekoho, opustiť niekoho, niečo: geden od druheho se rozlucžyli krasne, yako na bratry naležy mošovce 1597; lítoť mi teho, že se mám s tebú, má milá, rozlúčit; když se rozlucy (mládenec), ma zarmutek weczj, newy, kde se ocknutj bv 1652; ta zlost mezy njmy (oficiermi) trwatj budje, pokud se nerozlucža dubnica n. v. 1722; valedicere: rožehnati se, rozlúčiti se ks 1763; strassliwa zdala se hodina a noc ta Ovidiusowy, w kteru mestu Rymu posledne vale powedeti a s nim se rozlučiti bil prinuceny mk 18. st
• r. sa ako priatelia v dobrom, priateľsky: zwihniťe (!) wasse poháre, ja mislim, že sa jako pratelé rozlučíme lpo 18. st; r. sa s (týmto) svetom, z tohto sveta zomrieť: kazatel a slowa boziho vczitel se s tohoto sweta rozluczil nahlu smrti trenčín 1592; pakliže by mezitim predgmenowany Macko skrze častnu smrt se s timto swetem rozlučil bez potomkow, techdy wssecko zapisuge a wodluje swemu bratrankowj Jancžowy p. ľupča 1599; (bratia) začali smútne wzdychati, slze wiléwati tak, gak by se mel (Anton) hned z swetem rozlúčiti vp 1764
2. od čoho vzdať sa, zriecť sa niečoho, zanechať niečo: nenj wzáctný Bohu půst tich, ktery mezytjm nechcu od hrjchuw se rozlučitj mp 1718;
rozlučovať sa, rozlúčať sa ndk k 1: (slávny zeman, v Prešove mešťan) s svú milú manželkú i s jedinú cerkú se rozlúčal, Bohu jich porúčal asl 1687; valedico: rožehnáwám se, rozlučugem se, opússťám swet ks 1763; y s wami se rozlučugem, mjlé mé dcéry sro 1766; czloweka dusse kdj od tela se rozlucuge, telo oskliwe, smrdúte biwa káz 18. st; toto je ten persteň, čo mi milá dala, keď sa ona se mnou rozlučovať mala pv 18. st
• r. sa s týmto falošným svetom zomierať: swaty Wawrinec když se mel ze swetem tymto ffalessnym rozlučowati a geho opustiti, techdy w ohniwem a rozpalenem ruosste gakssto w ohniwem wozi pressel a wstupil do rage nebeskeho ms 1758
rozlučovať, rozlučovať sa p.
rozlúčiť