Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

rozlúčiť -i dok. oddeliť, odlúčiť od seba: nás už nič ner-i;

nedok. rozlučovať

// rozlúčiť sa

1. pozdraviť sa pri odchode, pri rozchode, odobrať sa: r. sa s rodičmi; odísť bez r-enia; hovor. r. sa s nedisciplinovaným pracovníkom rozviazať s ním prac. pomer

2. vzdať sa niečoho, zanechať: r. sa s majetkom; r. sa s nádejou

r. sa so svetom zomrieť;

nedok. rozlučovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozlúčiť ‑i ‑ia dok.; rozlúčiť sa

lúčiť sa -či sa -čia sa lúč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie (sa) nedok. 1. (s kým; ø) ▶ priateľsky sa s niekým rozchádzať, zdraviť niekoho pri odchode, odoberať sa od niekoho: ťažko, dlho sa l.; l. sa bez slov; lúčime sa bozkom, objatím; dieťa sa plačky lúčilo s rodičmi; stáli v predsieni a lúčili sa; dlhé lúčenie matky s dieťaťom; Lúčil sa v mene svojom i v mene všetkých prítomných. [L. Ťažký]; Včasráno vstávam, balíme batožinu, lúčime sa. [Š. Žáry]
2. (s čím) ▶ (dobrovoľne) opúšťať istý jav, stav, postavenie a pod., zriekať sa nejakej činnosti, vzdávať sa niečoho: l. sa s mladosťou; l. sa s kariérou; l. sa s nepotrebnými vecami; l. sa so slobodou pred vstupom do manželstva; l. sa so starým rokom; lúčime sa so zimou; lúčil sa s rodným domom; lúčenie so školou; Zopakoval svoje najhoršie vystúpenie v Paríži spred dvoch rokov, keď sa tiež lúčil hneď v prvom kole oboch súťaží. [HN 2007] keď vypadol
fraz. lúčiť sa so svetom/so životom zomierať
opak. lúčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.rozlúčiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sarozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložkyrozštiepiť sarozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvilarozdvojiť sarozpoliť sarozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojilrozkúskovať sarozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobilakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborovroztrhnúť sarozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sarozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatkerozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť


rozlúčiť p. oddeliť 1


rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domomodobrať sapobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobralzastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinoupoodoberať sapoodberať saporozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)

2. p. zanechať 2


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sazriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetkurezignovaťodstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpilkniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakovalzložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapitulujepodrobiť sapoddať sapodvoliť saustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiťkniž. opustiť: nerád opustí svoj názorhovor.: odskočiťuskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočilzanechaťnechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenievzdať: vzdať súťaž, pretekyodriecť saodrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odrieknerozlúčiť saexpr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lúčiť sa, -i, -ia nedok.

1. (s kým, s čím i bezpredm.) odoberať sa od niekoho, rozchádzať sa s dakým, dávať dakomu zbohom; opúšťať dakoho, dačo: Lúčil sa otec s deťmi. (Fr. Kráľ); lúči sa s matkiným čerstvým hrobom (Vám.); Lúči sa škovran smútny a nemý. (Podj.)

l. sa so svetom, so životom chystať sa umrieť, pripravovať sa na smrť;

2. zried. (od koho, od čoho) oddeľovať sa, odlučovať sa: Ústa sa od úst milých nelúčia. (Sládk.);

dok. k 1 rozlúčiť sa, k 2 odlúčiť sa

|| lúčiť2 zried. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať: A čo ma teraz od teba lúči, sú životov vyšších čiastky. (Sládk.)

dok. odlúčiť


rozlúčiť sa, -i, -ia dok.

1. (s kým, s čím i bezprem.) odobrať sa od niekoho , dať niekomu zbohom, opustiť niekoho, niečo: Ešte sa idem rozlúčiť s nájomníkmi. (Urb.) Rozlúčil sa nakrátko a bez plakania. (Ondr.) Vojaci sa rozlúčili so svojimi autami. (Sev.) Druhý deň rozlúčili sa cudzí hostia s Prahou. (Vlč.); r. sa so zomrelým zúčastniť sa na pohrebných obradoch

expr. r. sa so svetom zomrieť; Ktorá padla vranám do oka, mohla sa rozlúčiť so životom (Mor.) zahynula. Rozlúč sa so životom, podlý starec, lebo nadišiel čas odplaty! (Zúb.) zomrieš, je ti koniec

2. (s čím) vzdať sa, zrieknuť sa niečoho: Alebo mi pomôžu jej rodičia, alebo sa rozlúčim s týmto domom. (Vaj.) Jesenius sa môže rozlúčiť s nádejou na priaznivé vybavenie dedičského sporu. (Zúb.);

nedok. k 1 rozlučovať sa, -uje, -ujú i rozlúčať sa, -a, -ajú

|| rozlúčiť (koho, čo) oddeliť, rozdvojiť, odlúčiť: nás nič nerozlúči. Nijaká prekážka. (Kuk.);

nedok. rozlučovať

Morfologický analyzátor

rozlúčiť dokonavé sloveso
(ja) rozlúčim VKdsa+; (ty) rozlúčiš VKdsb+; (on, ona, ono) rozlúči VKdsc+; (my) rozlúčime VKdpa+; (vy) rozlúčite VKdpb+; (oni, ony) rozlúčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozlúčil VLdsam+; (ona) rozlúčila VLdsaf+; (ono) rozlúčilo VLdsan+; (oni, ony) rozlúčili VLdpah+;
(ty) rozlúč! VMdsb+; (my) rozlúčme! VMdpa+; (vy) rozlúčte! VMdpb+;
(nejako) rozlúčiac VHd+;

rozlúčať sa p.
rozlúčiť


rozlúčiť dk koho, čo od koho, od čoho; s kým, s čím oddeliť, odlúčiť niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o tey zenie, kteraz wedle prawa rozluczena bude od muze žk 1473; spogeny manželske nemuože any nema byti rozdielene a rozlucžene anebo roztržene, gedine skrze smrt cžastnu bag 1585; neposlúchag, má najmilšá, neverných lidí, neb oni nás spolu rozlúčiti chtejí; usilujíť, múj najmilší, by nás zvadili, mé smutné serdce s tobú rozlúčili asl 1603–04; kdy mne Buh s timto swetem rozlučy, poručam dussy mu do luna Abrahamowa, telo me bezdussne a strapene do zeme matky geho vrútky 1691; kdyby (slnko) rok w čtyri strany neďelylo a letom a zymu, yaseňý a perwesňý nerozlučilo, any my samy zdrawého trwáňy by sme nemohly myti pp 1734; curavit milites disparandos: rozlúčil wogákú gedného od druhého ks 1763; s. Pawel wolal zgewne: Kdo nas rozlučzi od laski Kristoweg? sq 1781; kdj ten blesk pomjnul, dusse s tielem se roslucjla káz 18. st; snad guž neni daleko tá smutná hodina, která mne s mogym bohatstwym rozluči sj 18. st;
rozlučovať ndk: tento kamen podla cesty od pamati lidskeg kamen chotarni byl a rozlucžowal s praweg strani krupinskj a z laweg strani krnissowski krupina 1643; manželstwj netreba rozlučowat tp 1691; co Pan Buh spogil, to zaden člowek nech nerozlucuge ags 1708; smrt duchowna sama w sobe welmy zla gest, nebo čloweka rozlučuge s Panem Bohem kt 1753;
rozlúčiť sa dk
1. s kým, s čím, od koho odobrať sa od niekoho, opustiť niekoho, niečo: geden od druheho se rozlucžyli krasne, yako na bratry naležy mošovce 1597; lítoť mi teho, že se mám s tebú, má milá, rozlúčit; když se rozlucy (mládenec), ma zarmutek weczj, newy, kde se ocknutj bv 1652; ta zlost mezy njmy (oficiermi) trwatj budje, pokud se nerozlucža dubnica n. v. 1722; valedicere: rožehnati se, rozlúčiti se ks 1763; strassliwa zdala se hodina a noc ta Ovidiusowy, w kteru mestu Rymu posledne vale powedeti a s nim se rozlučiti bil prinuceny mk 18. st
r. sa ako priatelia v dobrom, priateľsky: zwihniťe (!) wasse poháre, ja mislim, že sa jako pratelé rozlučíme lpo 18. st; r. sa s (týmto) svetom, z tohto sveta zomrieť: kazatel a slowa boziho vczitel se s tohoto sweta rozluczil nahlu smrti trenčín 1592; pakliže by mezitim predgmenowany Macko skrze častnu smrt se s timto swetem rozlučil bez potomkow, techdy wssecko zapisuge a wodluje swemu bratrankowj Jancžowy p. ľupča 1599; (bratia) začali smútne wzdychati, slze wiléwati tak, gak by se mel (Anton) hned z swetem rozlúčiti vp 1764
2. od čoho vzdať sa, zriecť sa niečoho, zanechať niečo: nenj wzáctný Bohu půst tich, ktery mezytjm nechcu od hrjchuw se rozlučitj mp 1718;
rozlučovať sa, rozlúčať sa ndk k 1: (slávny zeman, v Prešove mešťan) s svú milú manželkú i s jedinú cerkú se rozlúčal, Bohu jich porúčal asl 1687; valedico: rožehnáwám se, rozlučugem se, opússťám swet ks 1763; y s wami se rozlučugem, mjlé mé dcéry sro 1766; czloweka dusse kdj od tela se rozlucuge, telo oskliwe, smrdúte biwa káz 18. st; toto je ten persteň, čo mi milá dala, keď sa ona se mnou rozlučovať mala pv 18. st
r. sa s týmto falošným svetom zomierať: swaty Wawrinec když se mel ze swetem tymto ffalessnym rozlučowati a geho opustiti, techdy w ohniwem a rozpalenem ruosste gakssto w ohniwem wozi pressel a wstupil do rage nebeskeho ms 1758


rozlučovať, rozlučovať sa p.
rozlúčiť

rozlúčiť_1 rozlúčiť rozlúčiť_2 rozlúčiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozlúčiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor