Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rozkrútiť -i dok.

1. uviesť do otáčavého pohybu, roztočiť: r. kolesá, vrtuľu;

pren. r. zábavu, podnikanie rozprúdiť

2. uvoľniť niečo zamotané, skrútené, rozmotať, rozvinúť, roztočiť: r. uzlík, šatku, batôžtek

3. i rozkrútiť sa (s kým) expr. pustiť sa do tanca, roztočiť v tanci: r. tanečnicu; r. sa s dievčaťom po sále;

nedok. rozkrúcať -a

// rozkrútiť sa začať sa krútiť, roztočiť sa: kolotoč sa r-l;

pren. publ. výroba sa r-la rozbehla sa;

nedok. rozkrúcať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozkrútiť ‑i ‑ia dok.; rozkrútiť sa

rozkrútiť 1. uviesť do otáčavého pohybu • roztočiťrozvrtieť: rozkrútili, roztočili kolesáporozkrucovaťporoztáčať (postupne, viac vecí)

2. uvoľniť niečo skrútené • rozmotať: rozkrútila zamotanú vlnu; rozmotala klbkorozvinúťodvinúťroztočiťodkrútiť: rozvinúť, odvinúť stočený plagát

3. expr. začať niekoho krútiť v tanci • hovor.: roztočiťrozvrtieť: rozkrútiť dievča na parketeroztancovať: roztancoval všetky kolegyneporoztáčaťporozkrucovať (postupne)

4. p. začať 1


rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesťrozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasyrozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbkorozsnovaťodsnovaťodmotať: odmotať klbko špagáturozvinúťrozkrútiťroztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtekrozviazaťrozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužkuhovor.: rozchlpiťodchlpiťrozhrčkaťodhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradenáexpr.: rozkudliťrozpantaťexpr. zried. rozplantaťzried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkachporozmotávaťporozplietaťporozväzovať (postupne, viac vecí)

2. p. rozlúštiť


rozprúdiť urobiť živším, intenzívnejším • rozvinúťrozviťrozpriasť: rozprúdili, rozvinuli v meste spoločenský životzintenzívniť: zintenzívnili boj za mierpubl.: rozbehnúťrozkrútiť: rozbehli, rozkrútili výrobu naplnovystupňovaťzvíriťrozvíriť (rozprúdiť vo veľkej miere): vystupňovať činnosť; rozvírili debatu


začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečnenastaťnadísťprísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskorovzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodochzavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasiedatovať sa (nedok.; mať začiatok)

2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včerarozprúdiť sarozkrútiť saroztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdilikniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť


začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozkrútiť, -i, -ia dok.

1. (čo) uviesť do otáčavého, kruhového pohybu, roztočiť, rozvrtieť: Rozkrútil poleno a šmaril ho do obloka. (Hor.) Ani obor by toľme sečkovicu nerozkrútil. (Heč.) Rozkrútil veľkú ruku a vylepil Jankechovi zaucho (Min.) rozohnal sa rukou; pren. expr. Aj sme to tam (v krčme) trochu rozkrútili (Urb.) rozveselili, rozhýbali.

2. expr. (koho) pustiť sa s niekým do tanca, roztočiť, začať niekoho vykrúcať v tanci: Paľo zacifroval, rozkrútil tanečnicu. (Min.)

3. (čo zried. i koho) rozmotať, rozvinúť, uvoľniť niečo zakrútené, stočené, zabalené ap.: r. šatku; r. balík rozbaliť; r. uzlík, batoh rozviazať; Marka rozkrútila dieťa, bolo mokré. (Rys.);

nedok. rozkrúcať, -a, -ajú

|| rozkrútiť sa

1. dostať sa do otáčavého, kruhového pohybu, začať sa krútiť, roztočiť sa, rozvrtieť sa: koleso sa rozkrútilo na plné obrátky; pren. Družstvo sa rozkrútilo (Tal.) začalo úspešne pracovať, hospodáriť. Prišla na ňu slabosť, hlava sa rozkrútila (Mor.) zmocnil sa jej závrat.

2. expr. (s kým i bezpredm.) pustiť sa do tanca, začať tancovať: Najelegantnejší Goldner rozkrútil sa so slečnou. (Tim.); pren.: tanec sa rozkrúti (Mih.) začne sa tancovať; Natlačená sála sa rozkrútila (Bedn.) začalo sa v nej tancovať.

3. zried. rozmotať sa, rozvinúť sa, uvoľniť sa z niečoho zamotaného, stočeného al. zabaleného: (Osuheľ) sa naraz pred očami oboch rozkrútila. (Švant.);

nedok. rozkrúcať sa

Morfologický analyzátor

rozkrútiť dokonavé sloveso
(ja) rozkrútim VKdsa+; (ty) rozkrútiš VKdsb+; (on, ona, ono) rozkrúti VKdsc+; (my) rozkrútime VKdpa+; (vy) rozkrútite VKdpb+; (oni, ony) rozkrútia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozkrútil VLdsam+; (ona) rozkrútila VLdsaf+; (ono) rozkrútilo VLdsan+; (oni, ony) rozkrútili VLdpah+;
(ty) rozkrúť! VMdsb+; (my) rozkrúťme! VMdpa+; (vy) rozkrúťte! VMdpb+;
(nejako) rozkrútiac VHd+;

rozkrútiť dk roztočiť: distorquere: rozkrautiti pd 18. st;
rozkrúcať, rozkrucovať ndk: distorqveo: rozkrucam ld 18. st; distorquere imperf: rozkrucowati pd 18. st

rozkrúťiť rozkrúťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor