Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rozkázať -že -žu dok.

1. dať rozkaz, nariadiť, prikázať: r-l mu prísť, aby prišiel; urob, čo som ti r-l! pren. srdcu nemožno r. cit ťažko ovládnuť vôľou

2. objednať (význ. 1): r. si dve pivá, večeru;

nedok. rozkazovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozkazovať ‑uje ‑ujú nedok.

kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladaťzastaráv.: narúčaťporúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebourozkazovaťprikazovaťnakazovaťdávať rozkazdávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať!nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť

2. p. hlásať


rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiťnakazovaťnariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projektukladaťnakladaťdávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učilnarúčaťexpr. komandovať: Nekomanduj toľko!pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkovaldiktovaťoktrojovaťdekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác


veliť 1. viesť, riadiť z vojenského hľadiska • byť veliteľomzastaráv. velieťvoj. zastar. komandovať: velí, velie už piaty rok; komanduje plukuhovor. zried. veliteľovať

2. vydávať vojenské rozkazy • rozkazovaťdávať povelyzastaráv. velieť: velí, rozkazuje ráznevoj. zastar. komandovať: komanduje od rána do večera

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozkázať, -že, -žu dok.

1. (komu, čomu čo, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) dať niekomu rozkaz, príkaz, nariadiť, naručiť: „Budeš tu čakať!“ rozkázal mu pán. (Kuk.) Rob, čo ti rozkážu. (Urb.) Prísne rozkáž, aby zvážali. (Vans.) Spoločnosť rozkázala veliteľovi odpratať sa. (Kuk.) Ale či srdcu rozkážeš? (Min.) či ovládneš cit svojou vôľou?; nevie synovi (dieťaťu) r. je voči nemu zhovievavý, rozmaznáva ho; vie si (nevie si) r. vie sa (nevie sa) premôcť, ovládať; Rozkáž psovi, pes chvostovi, urob si sám. (úsl.)

2. (komu čo, s neurč. i bezpredm.) objednať, požiadať, aby niekto niekomu niečo doniesol, urobil (obyč. za peniaze), dať (si) priniesť (napr. jedlo, nápoj ap.): r. si pivo, liter vína, obed, večeru; r. si pieseň; Pán si rozkázal doniesť obed. (Jes-á) Kto si ako rozkáže, tak mu navaríme. (Zúb.) Čo (si) ráčite rozkázať? Ráčte rozkázať! trochu zastar. zdvorilá otázka (výzva) na želanie hosťa v pohostinských podnikoch;

3. zried. rozhodnúť, určiť, čo a akobyť: Musíš byť rád, že ti chlapci dievku berú, — rozkázala Orendáčka. (Tat.);

nedok. rozkazovať


rozkazovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu, čomu čo i bezpredm.) dávať niekomu rozkaz, príkaz, nariaďovať, narúčať: Nie je on malý chlapec, aby si on dal rozkazovať od kdekoho. (Al.) Veď mi len nebudú rozkazovať, ako mám so ženou zaobchádzať? (Krno) Ani nekarhá, ani nenarúča nič, ani nerozkazuje. (Tim.)

2. (komu čo i bezpredm.) objednávať, žiadať, aby niekto niekomu niečo doniesol, urobil (obyč. za peniaze), dávať (si) priniesť (napr. jedlo, nápoj ap.): Vypil som ho (pol deci) jedným dúškom a rozkazoval som si hneď druhý. (Švant.) Dacík kázal Poliakovi rozkazovať, on že bude platiť. (Taj.) Pri veselej príležitosti rozkazoval si hudcom: „Cic kozy, kozina!“ (Taj.)

3. rozhodovať, určovať, čo a akobyť: Poslanci a senátori rozkazujú v štáte. (Jégé) Ak to takto pôjde za dva roky, Greguš rozkazuje s okresom. (Vaj.);

opak. rozkazúvať, -a, -ajú;

dok. rozkázať

Morfologický analyzátor

rozkazovať nedokonavé sloveso
(ja) rozkazujem VKesa+; (ty) rozkazuješ VKesb+; (on, ona, ono) rozkazuje VKesc+; (my) rozkazujeme VKepa+; (vy) rozkazujete VKepb+; (oni, ony) rozkazujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozkazoval VLesam+; (ona) rozkazovala VLesaf+; (ono) rozkazovalo VLesan+; (oni, ony) rozkazovali VLepah+;
(ty) rozkazuj! VMesb+; (my) rozkazujme! VMepa+; (vy) rozkazujte! VMepb+;
(nejako) rozkazujúc VHe+;

rozkázať dk čo komu, čomu, o kom, v čom, proti čomu dať niekomu (niečomu) rozkaz, príkaz, nariadiť, prikázať niekomu (niečomu) niečo: Wassi Milosti bych i gineho neczo pohledala, rozkazala proti tomu uhrovec 1545; mi Wassich Milosti zato prosime, žie swemu poddanemu rozkažete tu krawu nassimv susedowi nawratiti bánovce n. b. 1569; v uterek, kdy ženy naše nechteli jiti trepati, rozkazal jich (pán richtár) dati do klady ľ. ulica 1633 lp; slibyla sem take diablu, že mu budem služitj, cžoss mi kolwek rozkaže krupina 1675; (Bože) rozkaž, at se utjssi burka pop 1723–24; nje si ty mne panom, čuo ty mne rozkažeš? necpaly 1743; cisar rozkazal wssecky nastroge prinesty, s kterima mal bity trapeny s. Wawrinec ws 18. st; pren já sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat ad 1770–90 city ovládnuť vôľou;
rozkazovať ndk: nach on (richtár) psu rozkazuge, ta psia kru chriplawa, to wssecko on sam sprawuge s. ľupča 1603; sam sy panem bjwass, žadneho nemiwass, kdo bit smel rozkazowati bv 1652; čuo ty mne rozkažeš, chod si ti do swogho kasstjela rozkazowat necpaly 1743; praesideo: predek držjm, wedem, predcházám, rozkazugem w ňečem ks 1763; to gest gjste a zname, že wčelna matka ne gedine w čelnem ulu aneb w kossy gest, aby panuwala a rozkazuwala pev 1789
• beda tomu domovi, kde těla rozkazuje volovi nie je správne, keď mladší, neskúsení majú hlavné slovo; penezum potrebno gest rozkazowaty, ne služity mc 18. st netreba im podliehať; rozkazug, ale sam pokazug sin 1678 dávaj príkazy, ale sám predchádzaj dobrým príkladom


rozkazovať p.
rozkázať

rozkazowať_1 rozkazowať rozkazowať_2 rozkazowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor