rozkaz m ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá nej. úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: chtzem was roskas wykonawaty, pane richtaru s. l. 1573; hofferge, ktery magu zaprass, robotu pessu wsseczku dlužni sau wikonawaty podle rozkazu wrchnosti domaniža 1615; knjžata vradjly se, aby krála pozbudjly, dekret aneb rozkaz wydatj mp 1718; decretum: uloženj, ustanowenj, rózkaz, prjkaz ks 1763; s teg opet pričiny milostiwy kralowsky roskas widany gest b. bystrica 1778; tak wissel času gedneho Abraham na roskas bosky na gednu wisoku horu, Moria rečenu spr 1783; edictum: widany wogensky rozkaz ld 18. st