rozkaz, -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) záväzne ukladá určitá povinnosť (úloha); nariadenie, príkaz: vydať, vydávať, dať r. (r-y), dostať r., splniť, vykonávať, vykonať r. (r-y), odvolať r., písomný r., tajný r., vojenský r.; mobilizačné r-y (Jégé); exekučné r-y (Karv.); na r. niekoho z vôle, z nariadenia niekoho: Tu som, pani moja, na váš rozkaz. (Kal.) Pre mňa je slovo matkino rozkazom. (Vám.) Rozkaz! odpoveď vojaka pri vypočutí veliteľovho nariadenia, príkazu; voj. denný r. denné nariadenie veliteľstva útvaru, jednotky ap., čítanie vojakom; plukovný r. vydaný veliteľom pluku pre príslušníkov pluku; armádny r. rozkaz hlavy štátu al. ministra národnej obrany vydaný pre celú armádu z príležitosti význačných udalostí; povolávací r. ktorým sa niekto povoláva do vojenskej služby; fin., práv. platobný r. úradná výzva zaplatiť vyznačenú sumu; práv. trestný r. na potrestanie niekoho; r. na zadržanie, na zatknutie niekoho, na prehľadanie niečoho (r. zadržať, zatknúť niekoho, prehľadať niečo); cestovný r. úradná listina poverujúca zamestnanca vykonať služobnú cestu