Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

rozkaz -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: vydať, dostať r.; splniť, vykonať r.; r. na ústup; voj. denný r. súhrn rozhodnutí o organizácii činnosti útvaru

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozkaz ‑u m.

kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladaťzastaráv.: narúčaťporúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebourozkazovaťprikazovaťnakazovaťdávať rozkazdávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať!nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť

2. p. hlásať


rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiťpríkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaznariadenieustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vládypredpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisyhovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komandopovel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útokkniž. imperatívkniž. zastar. ordonancia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozkaz, -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) záväzne ukladá určitá povinnosť (úloha); nariadenie, príkaz: vydať, vydávať, dať r. (r-y), dostať r., splniť, vykonávať, vykonať r. (r-y), odvolať r., písomný r., tajný r., vojenský r.; mobilizačné r-y (Jégé); exekučné r-y (Karv.); na r. niekoho z vôle, z nariadenia niekoho: Tu som, pani moja, na váš rozkaz. (Kal.) Pre mňa je slovo matkino rozkazom. (Vám.) Rozkaz! odpoveď vojaka pri vypočutí veliteľovho nariadenia, príkazu; voj. denný r. denné nariadenie veliteľstva útvaru, jednotky ap., čítanie vojakom; plukovný r. vydaný veliteľom pluku pre príslušníkov pluku; armádny r. rozkaz hlavy štátu al. ministra národnej obrany vydaný pre celú armádu z príležitosti význačných udalostí; povolávací r. ktorým sa niekto povoláva do vojenskej služby; fin., práv. platobný r. úradná výzva zaplatiť vyznačenú sumu; práv. trestný r. na potrestanie niekoho; r. na zadržanie, na zatknutie niekoho, na prehľadanie niečoho (r. zadržať, zatknúť niekoho, prehľadať niečo); cestovný r. úradná listina poverujúca zamestnanca vykonať služobnú cestu

Morfologický analyzátor

rozkázať dokonavé sloveso
(ja) rozkážem VKdsa+; (ty) rozkážeš VKdsb+; (on, ona, ono) rozkáže VKdsc+; (my) rozkážeme VKdpa+; (vy) rozkážete VKdpb+; (oni, ony) rozkážu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozkázal VLdsam+; (ona) rozkázala VLdsaf+; (ono) rozkázalo VLdsan+; (oni, ony) rozkázali VLdpah+;
(ty) rozkáž! VMdsb+; (my) rozkážme! VMdpa+; (vy) rozkážte! VMdpb+;
(nejako) rozkážuc VHd+;

rozkaz podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) rozkaz; (bez) rozkazu; (k) rozkazu; (vidím) rozkaz; (o) rozkaze; (s) rozkazom;

(dva) rozkazy; (bez) rozkazov; (k) rozkazom; (vidím) rozkazy; (o) rozkazoch; (s) rozkazmi;

rozkaz m ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá nej. úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: chtzem was roskas wykonawaty, pane richtaru s. l. 1573; hofferge, ktery magu zaprass, robotu pessu wsseczku dlužni sau wikonawaty podle rozkazu wrchnosti domaniža 1615; knjžata vradjly se, aby krála pozbudjly, dekret aneb rozkaz wydatj mp 1718; decretum: uloženj, ustanowenj, rózkaz, prjkaz ks 1763; s teg opet pričiny milostiwy kralowsky roskas widany gest b. bystrica 1778; tak wissel času gedneho Abraham na roskas bosky na gednu wisoku horu, Moria rečenu spr 1783; edictum: widany wogensky rozkaz ld 18. st

Rozkaz_1 Rozkaz Rozkaz_2 Rozkaz
rozkaz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) rozkaz
G (bez) rozkazu
D (k) rozkazu
A (vidím) rozkaz
L (o) rozkaze
I (s) rozkazom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) rozkazy
G (bez) rozkazov
D (k) rozkazom
A (vidím) rozkazy
L (o) rozkazoch
I (s) rozkazmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor