rozkaz -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: vydať, dostať r.; splniť, vykonať r.; r. na ústup; voj. denný r. súhrn rozhodnutí o organizácii činnosti útvaru
kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladať • zastaráv.: narúčať • porúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebou • rozkazovať • prikazovať • nakazovať • dávať rozkaz • dávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať! • nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť
2. p. hlásať
rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia
rozkaz, -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) záväzne ukladá určitá povinnosť (úloha); nariadenie, príkaz: vydať, vydávať, dať r. (r-y), dostať r., splniť, vykonávať, vykonať r. (r-y), odvolať r., písomný r., tajný r., vojenský r.; mobilizačné r-y (Jégé); exekučné r-y (Karv.); na r. niekoho z vôle, z nariadenia niekoho: Tu som, pani moja, na váš rozkaz. (Kal.) Pre mňa je slovo matkino rozkazom. (Vám.) Rozkaz! odpoveď vojaka pri vypočutí veliteľovho nariadenia, príkazu; voj. denný r. denné nariadenie veliteľstva útvaru, jednotky ap., čítanie vojakom; plukovný r. vydaný veliteľom pluku pre príslušníkov pluku; armádny r. rozkaz hlavy štátu al. ministra národnej obrany vydaný pre celú armádu z príležitosti význačných udalostí; povolávací r. ktorým sa niekto povoláva do vojenskej služby; fin., práv. platobný r. úradná výzva zaplatiť vyznačenú sumu; práv. trestný r. na potrestanie niekoho; r. na zadržanie, na zatknutie niekoho, na prehľadanie niečoho (r. zadržať, zatknúť niekoho, prehľadať niečo); cestovný r. úradná listina poverujúca zamestnanca vykonať služobnú cestu
(jeden) rozkaz; (bez) rozkazu; (k) rozkazu; (vidím) rozkaz; (hej) rozkaz!; (o) rozkaze; (s) rozkazom;
(tri) rozkazy; (bez) rozkazov; (k) rozkazom; (vidím) rozkazy; (hej) rozkazy!; (o) rozkazoch; (s) rozkazmi;
rozkaz m ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá nej. úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: chtzem was roskas wykonawaty, pane richtaru s. l. 1573; hofferge, ktery magu zaprass, robotu pessu wsseczku dlužni sau wikonawaty podle rozkazu wrchnosti domaniža 1615; knjžata vradjly se, aby krála pozbudjly, dekret aneb rozkaz wydatj mp 1718; decretum: uloženj, ustanowenj, rózkaz, prjkaz ks 1763; s teg opet pričiny milostiwy kralowsky roskas widany gest b. bystrica 1778; tak wissel času gedneho Abraham na roskas bosky na gednu wisoku horu, Moria rečenu spr 1783; edictum: widany wogensky rozkaz ld 18. st