rozhrešiť [-hre-, -hrí-] dk cirk koho (z čoho, od čoho) dať niekomu rozhrešenie, odpustenie hriechov: prosym, abyste mne we gménu Krystowu rozhřessyli bk 1612; Syn božj gediny prissel gest k nam nyni, by nas wssech hrjssnosti sprostil y rozhressil pop 1723–24; zaden z angeluw nema mocj, abj mohl od hrichuw roshressit iak knes káz 18. st;
-ovať ndk: (kazateľ) rozhressuge pokanj činjcich kob 1666; agenda ecclesiarum reformatarum, to jeszt szprava, jak bi se malo v eklezijich reformatszkích krisztzitz, novich manselov prisahatz, tich, chtori prepituju eccleziu, rozhresovatz agr 1758; absolvo: rozhressugem ks 1763; (biskupi) od hrichuw wsseckich wericich rozhressowali mk 18. st;
-ievať [-ív-],
-úvať frekv: Pán w kráľowstwj nebeské uwáďá, kďiž rozhrešíwá bn 1796; absolvere solere: rozhressúwati pd 18. st