rozhorčiť -rč/-i! dok. vzbudiť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť: svojím správaním r-l otca;
nedok. rozhorčovať
// rozhorčiť sa nadobudnúť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť sa: r. sa nad nespravodlivosťou; vyvolať r-enie;
nedok. rozhorčovať sa
dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj
p. aj dobiedzať
2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)
rozhorčiť, -í, -ia dok. (koho) vzbudiť v niekom rozhorčenie, rozčúliť, roztrpčiť, pobúriť, rozhnevať, nahnevať: Posmešky Bauerove ju rozhorčili. (Vaj.) Pohľad na bezstarostného muža ju ešte väčšmi rozhorčil. (Hor.);
nedok. rozhorčovať, -uje, -ujú
|| rozhorčiť sa stať sa rozhorčeným, rozčúliť sa, roztrpčiť sa, pobúriť sa, rozhnevať sa (pre nespravodlivosť, krivdu, ublíženie, nespokojnosť ap.): Hlaváň sa v diskusiách s mladým lekárom vždy rozhorčil. (Vaj.) Tak som sa rozhorčil, až ma dusilo od klopania srdca. (Jes-á) Zasmeješ sa i rozhorčíš nad množstvom všelijakých jalových škriepok. (Mráz);
rozhorčovať ndk koho roztrpčovať, poburovať niekoho: exacerbo: rozhorčugi wu 1750; r. sa stávať sa rozhorčeným, poburovať sa: inaestuo: rozpalugem, rozhórčugem, burjm se; excandesco: rozpalugem se, rozhorčugem ks 1763