rozhorčenie -nia s.
rozhorčenie, -ia str. spravodlivý hnev, pobúrenie, rozčúlenie, roztrpčenie, rozhorlenie (vzniknuté z pocitu ublíženia, niekedy nespravodlivosti, nespokojnosti ap.): veľké, hlboké r.; sväté r. (Brez.); vyvolať, vzbudiť r.; r. nad neprístojnosťami; prejav r-ia; Ani nezbadala v rozhorčení, že prešla dedinu. (Tim.) Hnev mu vykypel, rozhorčenie ochladlo. (Kuk.); expr. vlna, búrka r-ia