Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

rozhodnúť -e -ú -dol dok.

1. s konečnou platnosťou vyniesť úsudok o niečom a tým odstrániť pochybnosť, spornosť: komisia r-la o návrhu, o žiadosti; r. nad niečím osudom; r-ni medzi nami; r. spor

2. určiť, čo a ako sa má stať: r-l, aby ta šli; o veci treba r. do zajtra; rodičia r-li správne

3. prispieť ku konečnému výsledku, obyč. kladnému; najviac zapôsobiť, zavážiť (o okolnosti, udalosti): r. o víťazstve, o výsledku; r. stretnutie; jeho šikovnosť r-la, že sa vec podarila;

nedok. rozhodovať

1. k 1 – 3

2. viesť šport. stretnutie

// rozhodnúť sa

1. po úvahe prísť k záveru, odhodlať sa: r-l sa odísť, oženiť; r-l sa, že prestane fajčiť; r-la sa na odvážny krok

2. vybrať si 1 z viacerých možností: nevedel sa r., čo robiť; uvážil okolnosti a r-l sa za kúpu chaty; r-l sa pre túto ženu;

nedok. rozhodovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozhodovať ‑uje ‑ujú nedok.; rozhodovať sa

rozhodovať sa p. váhať


rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodnýbyť neistýkolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistýrozhodovať savyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďouotáľaťodkladaťmeškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčitozdráhať saokolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasilokúňať saostýchať saexpr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdutápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozhodnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (o čom, o kom, nad čím, nad kým, medzi kým, čo i bezpredm.) urobiť rozhodnutie, vyniesť rozsudok, obyč. o niečom nevyriešenom, neistom, s konečnou platnosťou ukončiť spor o niečom: r. o niečom s konečnou platnosťou; r. o osude, nad osudom, o budúcnosti niekoho, niečoho; r. o žiadosti, o udelení ceny, o návrhu; r. spor; Už rozhodli. A to o nás, bez nás. (Urb.) Táto chvíľa musí rozhodnúť nad mojím žitím. (Vaj.) Cítila v sebe rásť silu rozhodnúť sudbu celého žitia. (Vaj.) Medzi nami môže rozhodnúť len meč. (Škult.)

zastar. nad jeho osudom je už rozhodnuté (Kub.) istotne zomrie;

2. určiť, čo a ako sa má stať, určiť, stanoviť, vyjadriť sa s konečnou platnosťou: Chlapec zostane. Rozhodli ujček Maco a proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.) Matka povedala, že nech si Júlia rozhodne sama. (Ondr.) Ty rozhodni, kto má z nás (ísť) k nemu, kto s tebou. (Hviezd.) Nech si rozhodne, čo volí — po koj a či boj. (Kuk.) Rozhodni mati: lebo mňa zabudni, alebo sestrám biednym nedôveruj. (Sládk.)

3. (o čom, nad čím, čo i bezpredm.) prispieť ku konečnému výsledku niečoho, obyč. kladne, mať najväčší vplyv, najviac zapôsobiť na niečo, najviac zavážiť v niečom (o určitých okolnostiach, javoch ap.): r. o výsledku, o víťazstve; Okolnosti ktoré pritom rozhodli, boli iste niekoľkoraké. (Luby) slovo má rozhodnúť nad tancom. (Kuk.) Kto môže vedieť, čo rozhodlo, aby sa jedna vetvica zelenala a druhá v jej susedstve uschla? (Vaj.) Ivan je veličínou, ktorá rozhodne, či sa Pavo vráti. (Heč.)

r. boj, zápas vo svoj prospech zvíťaziť; r. vojnu (Jégé) prispieť k jej skončeniu;

nedok. rozhodovať

|| rozhodnúť sa

1. (s neurč. so spoj. že zried. i k čomu, zastar. i na čo) po určitej úvahe dôjsť k istému záveru, odhodlať sa: r. sa odísť, ujsť, opustiť niekoho, niečo; Rozhodol sa oženiť sa s ňou. (Zúb.) Alina sa rozhodla, že tú vec skoncuje. (Jégé) Rozhodol sa na silný krok, na otvorenú manifestáciu. (Vaj.) Rozhodol sa k činu. (Sev.)

2. (za koho, za čo, pre koho, pre čo) vybrať si, vyvoliť si niekoho, niečo spomedzi viacerých ľudí, vecí, spomedzi viac možností: Pri voľbe medzi dieťaťom a mužom som sa rozhodla za muža. (Jégé) Rozvážil chladne všetky okolnosti, rozhodol sa za sypáreň. (Kuk.) Iba na tom záleží, že dievča a mládenec pre seba sa rozhodnú. (Tat.) Nakoniec vybrala si vec, pre ktorú sa rozhodne. (Mráz);

nedok. rozhodovať sa


rozhodovať, -uje, -ujú nedok.

1-3. p. rozhodnúť;

4. šport. viesť zápas: r. s chybami

|| rozhodovať sa

1. rozmýšľať, uvažovať (pred vykonaním niečoho): (Peter) rozhodoval sa, kam ísť. (Pláv.) Rozhodoval sa, že pôjde za nimi. (Ondr.) Svätopluk prešiel so sklonenou hlavou po izbe, akoby hlboko premýšľal a ťažko sa rozhodoval. (Jégé)

2. odhodlávať sa: Chvíľu v ňom bojuje pokora a oddanosť obecného pastiera voči predsedovi MNV so sebavedomím majiteľa hektára pôdy, ale napokon sa rozhoduje. (Laz.) Pomaly sa rozhodovala. (Švant.)

3. (pre čo, pre koho, za čo, za koho) voliť si, vyberať si (medzi viacerými vecami, možnosťami): A zdalo sa Maťovi, akoby sa mal rozhodovať pre jeden z týchto obrazov. (Jil.) Hej, nech si Miško rozmyslí, veď sa ide rozhodovať na celý život. (Laz.);

dok. k 2, 3 rozhodnúť sa

Morfologický analyzátor

rozhodovať nedokonavé sloveso
(ja) rozhodujem VKesa+; (ty) rozhoduješ VKesb+; (on, ona, ono) rozhoduje VKesc+; (my) rozhodujeme VKepa+; (vy) rozhodujete VKepb+; (oni, ony) rozhodujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozhodoval VLesam+; (ona) rozhodovala VLesaf+; (ono) rozhodovalo VLesan+; (oni, ony) rozhodovali VLepah+;
(ty) rozhoduj! VMesb+; (my) rozhodujme! VMepa+; (vy) rozhodujte! VMepb+;
(nejako) rozhodujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozhodovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor