rozhodnúť, -ne, -nú, -dol dok.
1. (o čom, o kom, nad čím, nad kým, medzi kým, čo i bezpredm.) urobiť rozhodnutie, vyniesť rozsudok, obyč. o niečom nevyriešenom, neistom, s konečnou platnosťou ukončiť spor o niečom: r. o niečom s konečnou platnosťou; r. o osude, nad osudom, o budúcnosti niekoho, niečoho; r. o žiadosti, o udelení ceny, o návrhu; r. spor; Už rozhodli. A to o nás, bez nás. (Urb.) Táto chvíľa musí rozhodnúť nad mojím žitím. (Vaj.) Cítila v sebe rásť silu rozhodnúť sudbu celého žitia. (Vaj.) Medzi nami môže rozhodnúť len meč. (Škult.)
● zastar. nad jeho osudom je už rozhodnuté (Kub.) istotne zomrie;
2. určiť, čo a ako sa má stať, určiť, stanoviť, vyjadriť sa s konečnou platnosťou: Chlapec zostane. Rozhodli ujček Maco a proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.) Matka povedala, že nech si Júlia rozhodne sama. (Ondr.) Ty rozhodni, kto má z nás (ísť) k nemu, kto s tebou. (Hviezd.) Nech si rozhodne, čo volí — po koj a či boj. (Kuk.) Rozhodni mati: lebo mňa zabudni, alebo sestrám biednym nedôveruj. (Sládk.)
3. (o čom, nad čím, čo i bezpredm.) prispieť ku konečnému výsledku niečoho, obyč. kladne, mať najväčší vplyv, najviac zapôsobiť na niečo, najviac zavážiť v niečom (o určitých okolnostiach, javoch ap.): r. o výsledku, o víťazstve; Okolnosti ktoré pritom rozhodli, boli iste niekoľkoraké. (Luby) slovo má rozhodnúť nad tancom. (Kuk.) Kto môže vedieť, čo rozhodlo, aby sa jedna vetvica zelenala a druhá v jej susedstve uschla? (Vaj.) Ivan je veličínou, ktorá rozhodne, či sa Pavo vráti. (Heč.)
● r. boj, zápas vo svoj prospech zvíťaziť; r. vojnu (Jégé) prispieť k jej skončeniu;
nedok. rozhodovať
|| rozhodnúť sa
1. (s neurč. so spoj. že zried. i k čomu, zastar. i na čo) po určitej úvahe dôjsť k istému záveru, odhodlať sa: r. sa odísť, ujsť, opustiť niekoho, niečo; Rozhodol sa oženiť sa s ňou. (Zúb.) Alina sa rozhodla, že tú vec skoncuje. (Jégé) Rozhodol sa na silný krok, na otvorenú manifestáciu. (Vaj.) Rozhodol sa k činu. (Sev.)
2. (za koho, za čo, pre koho, pre čo) vybrať si, vyvoliť si niekoho, niečo spomedzi viacerých ľudí, vecí, spomedzi viac možností: Pri voľbe medzi dieťaťom a mužom som sa rozhodla za muža. (Jégé) Rozvážil chladne všetky okolnosti, rozhodol sa za sypáreň. (Kuk.) Iba na tom záleží, že dievča a mládenec pre seba sa rozhodnú. (Tat.) Nakoniec vybrala si vec, pre ktorú sa rozhodne. (Mráz);
nedok. rozhodovať sa
rozhodovať, -uje, -ujú nedok.
1-3. p. rozhodnúť;
4. šport. viesť zápas: r. s chybami
|| rozhodovať sa
1. rozmýšľať, uvažovať (pred vykonaním niečoho): (Peter) rozhodoval sa, kam ísť. (Pláv.) Rozhodoval sa, že pôjde za nimi. (Ondr.) Svätopluk prešiel so sklonenou hlavou po izbe, akoby hlboko premýšľal a ťažko sa rozhodoval. (Jégé)
2. odhodlávať sa: Chvíľu v ňom bojuje pokora a oddanosť obecného pastiera voči predsedovi MNV so sebavedomím majiteľa hektára pôdy, ale napokon sa rozhoduje. (Laz.) Pomaly sa rozhodovala. (Švant.)
3. (pre čo, pre koho, za čo, za koho) voliť si, vyberať si (medzi viacerými vecami, možnosťami): A zdalo sa Maťovi, akoby sa mal rozhodovať pre jeden z týchto obrazov. (Jil.) Hej, nech si Miško rozmyslí, veď sa ide rozhodovať na celý život. (Laz.);
dok. k 2, 3 rozhodnúť sa