rozhodiť, -í, -ia dok.
1. (čo, pren. i koho) prudkým pohybom hodiť, vrhnúť do šírky, rozsypať, dookola okolo seba, rozhádzať: r. zrno (pri siatí rukou); r. semä (Ondr.); r. hnoj, hnojivo; (Igor) rozdriapanú hviezdu rozhodil po zvonici. (Jaš.); pren. bás.: Zapadá slnko nad Prahou, no pred odchodom rúče rozhodí štyri lúče. (Štítn.) (Lúka) rozhodila po sebe zamatové kvety tmavokrvavej farby (Ondr.) zakvitla. Kade nás víchor rozhodil a hrmavice roznosili, niesli sme prápor slobody. (Lajč.); pren. A na papieri sa rozhodí, koľko príde na ovcu (Kuk.) rozpočíta.
2. (čo) niečo pravidelne usporiadané, niečo zviazané uvoľniť, voľne rozložiť, rozhádzať: K čelu sčesané vlasy rozpustila a rozhodila (Agáta) do veselého vetra. (Jil.); r. posteľ;
3. expr. (čo, koho) násilím rozložiť na časti, rozbiť, rozváľať, roztrhnúť, roztrhať (obyč. veľkým tlakom, nárazom ap.): r. potrubie, r. kotol, r. dom; Rozhodil môj strelec motor náložou. (Tomašč.) Gaštan sa rozpáli a ohlušujúco vystrelí, dobre pec nerozhodí. (Al.); pren. Hlavajovi sa zdalo, že tá veľká radosť prebudenej zeme rozhodí mu hruď. (Urb.)
● hovor. ide ho rozhodiť, div ho nerozhodí (nerozhodilo) (od zlosti) je (bol) veľmi nahnevaný, nasrdený;
4. expr. (čo, zried. i koho) prudkým pohybom niečo zatvorené, spojené opäť otvoriť, roztvoriť; rozdeliť, oddeliť: r. dvere, r. okno, oblok; Rozhodím ťažké, zlaté zápony. (Sládk.) Priskočím rozhodiť kohútov. Sadnú si na svoje miesta, ale mädlia čosi v spotených dlaniach, podistým chlpy vlasov (Gab.) rozdvojiť.
5. (čím, čo) najčastejšie v spojení rozhodiť rukami, ruky naširoko roztiahnuť, rozložiť ruky; urobiť rukami prudký pohyb smerom od seba, rozpriahnuť (pri uvoľnení al. ako gesto údivu, rezignácie al. bezradnosti): Usmial sa, na obe strany rozhodil širokými rukami. (Bedn.) Roztúženú tvár obrátil dohora a rozhodil ramenami. (Jégé) Hreščo široko rozhodil ruky, nabral plné pľúca povetria a prudko si objal plecia. (Tat.) Pavol sa hodí do tône na trávu, rozhodí nohy. (Gab.) Dievčatko je spokojné, rozhodí rúčky a potom ich zas zopne nad prsičkami. (Švant.)
6. expr. (čo i bezprem.) rozdať, rozhádzať: V okrese rozhodili aspoň 50.000 korún. (Taj.) Pri sobáši a pohrebe rozhodili poslednú silu, hlas i groš do modrej noci. (Jil.) Rozhodia, ako sa svedčí na opravdivých pánov. (Ráz.)
|| rozhodiť sa expr. roztrhnúť sa, roztrhať sa: Anču zaleje krv horúca; srdce čajsi ide sa jej rozhodiť, tak tlčie. (Tim.)