Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozhodiť dok.

1. hodiť na rozlič. miesta, rozhádzať: r. seno po záhrade; r. periny

2. prudkým pohybom rozostrieť, rozprestrieť: r. siete

3. prudkým pohybom odtiahnuť od seba: r. ruky, rukami

4. násilím porušiť celosť, rozložiť na časti, rozhádzať: r. potrubie; neos. r-lo nám kotol

ide, má ho r., div ho ner-í (od jedu) veľmi sa hnevá;

nedok. rozhadzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozhodiť ‑í ‑ia dok.

rozhodiť -dí -dia rozhoď! -dil -diac -dený -denie dok.

rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po polirozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letákyroztrúsiťroztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkachrozprášiť: rozprášili piesok po cesterozsiaťrozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrnorozkydať (kydaním): rozkydať hnojporozhadzovaťporozmetávaťporozmetúvaťporoztriasať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrinihovor.: rozťahaťrozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po bytesprehádzaťspoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličkeexpr.: rozvŕtaťrozkydaťexpr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňuporozhadzovaťpoprehadzovaťhovor.: porozťahovaťporozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky

3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať


rozhodiť porov. rozhádzať


roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúťrozdrapiťrozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klincirozraziťrozlomiťrozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obalpreraziťprelomiťpreťať: ticho preťal výkrikzatrhnúťnatrhnúťnadtrhnúťnadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveterexpr.: rozkmasnúťrozhodiťrozškrknúťpredrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložoudet. roztržkaťnár. rozsadiť (Dobšinský)poroztŕhaťporoztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhaťponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážaťpoprerážať (postupne)


roztvoriť 1. otvoriť na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom) • rozovrieť: roztvoril, rozovrel oblokexpr.: rozdrapiťrozďaviťrozbliaknuťrozpleštiťrozškeriťrozškľabiťrozcapiťrozčapiť: rozdrapil, rozpleštil dvere, oči; rozčapil vrátaexpr.: rozchľabiťrozchľapiťrozceriťrozkvačiťrozzeviťnár.: rozkriačiťrozjaviťzried. rozvrieťpren. expr. rozpečatiť: medveď rozchľabil, rozzevil papuľu; rozpečatil ústa a všetko vyrozprávalrozchýliťpootvoriť (trochu roztvoriť) • expr.: rozsotiťrozhodiť (prudko roztvoriť): rozsotil, rozhodil bráničkurozkrídliť (na spôsob krídel): rozkrídlila všetky oknáporoztváraťpootvárať (postupne, viac vecí)

2. p. roztiahnuť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, pren. i koho) prudkým pohybom hodiť, vrhnúť do šírky, rozsypať, dookola okolo seba, rozhádzať: r. zrno (pri siatí rukou); r. semä (Ondr.); r. hnoj, hnojivo; (Igor) rozdriapanú hviezdu rozhodil po zvonici. (Jaš.); pren. bás.: Zapadá slnko nad Prahou, no pred odchodom rúče rozhodí štyri lúče. (Štítn.) (Lúka) rozhodila po sebe zamatové kvety tmavokrvavej farby (Ondr.) zakvitla. Kade nás víchor rozhodil a hrmavice roznosili, niesli sme prápor slobody. (Lajč.); pren. A na papieri sa rozhodí, koľko príde na ovcu (Kuk.) rozpočíta.

2. (čo) niečo pravidelne usporiadané, niečo zviazané uvoľniť, voľne rozložiť, rozhádzať: K čelu sčesané vlasy rozpustila a rozhodila (Agáta) do veselého vetra. (Jil.); r. posteľ;

3. expr. (čo, koho) násilím rozložiť na časti, rozbiť, rozváľať, roztrhnúť, roztrhať (obyč. veľkým tlakom, nárazom ap.): r. potrubie, r. kotol, r. dom; Rozhodil môj strelec motor náložou. (Tomašč.) Gaštan sa rozpáli a ohlušujúco vystrelí, dobre pec nerozhodí. (Al.); pren. Hlavajovi sa zdalo, že tá veľká radosť prebudenej zeme rozhodí mu hruď. (Urb.)

hovor. ide ho rozhodiť, div ho nerozhodí (nerozhodilo) (od zlosti) je (bol) veľmi nahnevaný, nasrdený;

4. expr. (čo, zried. i koho) prudkým pohybom niečo zatvorené, spojené opäť otvoriť, roztvoriť; rozdeliť, oddeliť: r. dvere, r. okno, oblok; Rozhodím ťažké, zlaté zápony. (Sládk.) Priskočím rozhodiť kohútov. Sadnú si na svoje miesta, ale mädlia čosi v spotených dlaniach, podistým chlpy vlasov (Gab.) rozdvojiť.

5. (čím, čo) najčastejšie v spojení rozhodiť rukami, ruky naširoko roztiahnuť, rozložiť ruky; urobiť rukami prudký pohyb smerom od seba, rozpriahnuť (pri uvoľnení al. ako gesto údivu, rezignácie al. bezradnosti): Usmial sa, na obe strany rozhodil širokými rukami. (Bedn.) Roztúženú tvár obrátil dohora a rozhodil ramenami. (Jégé) Hreščo široko rozhodil ruky, nabral plné pľúca povetria a prudko si objal plecia. (Tat.) Pavol sa hodí do tône na trávu, rozhodí nohy. (Gab.) Dievčatko je spokojné, rozhodí rúčky a potom ich zas zopne nad prsičkami. (Švant.)

6. expr. (čo i bezprem.) rozdať, rozhádzať: V okrese rozhodili aspoň 50.000 korún. (Taj.) Pri sobáši a pohrebe rozhodili poslednú silu, hlas i groš do modrej noci. (Jil.) Rozhodia, ako sa svedčí na opravdivých pánov. (Ráz.)

|| rozhodiť sa expr. roztrhnúť sa, roztrhať sa: Anču zaleje krv horúca; srdce čajsi ide sa jej rozhodiť, tak tlčie. (Tim.)

rozhodiť dk
1. čo hodiť niečo na rozličné miesta, rozhádzať, porozhadzovať niečo: možess hnily domaceho dobytku trusk podle miry po roly rožhodit (WL 1789)
2. čo medzi kým rozdeliť niečo medzi viacerými jednotlivcami: my každy geden druheho spolu známe a rozumjme, podle sprawedlnosti chceme mezy sebau rozhodiť a pokogne nám naložene terchy společne rowno snasseť (VRBICA 1786); r. sa rozlomiť sa: pri pulnocj zem se trasla tak, že zalar mestky z kruntu se pohnul, klada sa rozhodila, puta weznium z nohu popadaly (KT 1753)

rozhoďiť_1 rozhoďiť rozhoďiť_2 rozhoďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu