rozhodiť dok.
1. hodiť na rozlič. miesta, rozhádzať: r. seno po záhrade; r. periny
2. prudkým pohybom rozostrieť, rozprestrieť: r. siete
3. prudkým pohybom odtiahnuť od seba: r. ruky, rukami
4. násilím porušiť celosť, rozložiť na časti, rozhádzať: r. potrubie; neos. r-lo nám kotol
● ide, má ho r., div ho ner-í (od jedu) veľmi sa hnevá;
nedok. rozhadzovať
rozhodiť -dí -dia rozhoď! -dil -diac -dený -denie dok.
rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po poli • rozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letáky • roztrúsiť • roztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkach • rozprášiť: rozprášili piesok po ceste • rozsiať • rozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrno • rozkydať (kydaním): rozkydať hnoj • porozhadzovať • porozmetávať • porozmetúvať • poroztriasať (postupne, viac vecí)
2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrini • hovor.: rozťahať • rozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po byte • sprehádzať • spoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličke • expr.: rozvŕtať • rozkydať • expr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňu • porozhadzovať • poprehadzovať • hovor.: porozťahovať • porozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky
3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať
rozhodiť porov. rozhádzať
roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)
roztvoriť 1. otvoriť na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom) • rozovrieť: roztvoril, rozovrel oblok • expr.: rozdrapiť • rozďaviť • rozbliaknuť • rozpleštiť • rozškeriť • rozškľabiť • rozcapiť • rozčapiť: rozdrapil, rozpleštil dvere, oči; rozčapil vráta • expr.: rozchľabiť • rozchľapiť • rozceriť • rozkvačiť • rozzeviť • nár.: rozkriačiť • rozjaviť • zried. rozvrieť • pren. expr. rozpečatiť: medveď rozchľabil, rozzevil papuľu; rozpečatil ústa a všetko vyrozprával • rozchýliť • pootvoriť (trochu roztvoriť) • expr.: rozsotiť • rozhodiť (prudko roztvoriť): rozsotil, rozhodil bráničku • rozkrídliť (na spôsob krídel): rozkrídlila všetky okná • poroztvárať • pootvárať (postupne, viac vecí)
2. p. roztiahnuť 3
rozhodiť, -í, -ia dok.
1. (čo, pren. i koho) prudkým pohybom hodiť, vrhnúť do šírky, rozsypať, dookola okolo seba, rozhádzať: r. zrno (pri siatí rukou); r. semä (Ondr.); r. hnoj, hnojivo; (Igor) rozdriapanú hviezdu rozhodil po zvonici. (Jaš.); pren. bás.: Zapadá slnko nad Prahou, no pred odchodom rúče rozhodí štyri lúče. (Štítn.) (Lúka) rozhodila po sebe zamatové kvety tmavokrvavej farby (Ondr.) zakvitla. Kade nás víchor rozhodil a hrmavice roznosili, niesli sme prápor slobody. (Lajč.); pren. A na papieri sa rozhodí, koľko príde na ovcu (Kuk.) rozpočíta.
2. (čo) niečo pravidelne usporiadané, niečo zviazané uvoľniť, voľne rozložiť, rozhádzať: K čelu sčesané vlasy rozpustila a rozhodila (Agáta) do veselého vetra. (Jil.); r. posteľ;
3. expr. (čo, koho) násilím rozložiť na časti, rozbiť, rozváľať, roztrhnúť, roztrhať (obyč. veľkým tlakom, nárazom ap.): r. potrubie, r. kotol, r. dom; Rozhodil môj strelec motor náložou. (Tomašč.) Gaštan sa rozpáli a ohlušujúco vystrelí, dobre pec nerozhodí. (Al.); pren. Hlavajovi sa zdalo, že tá veľká radosť prebudenej zeme rozhodí mu hruď. (Urb.)
● hovor. ide ho rozhodiť, div ho nerozhodí (nerozhodilo) (od zlosti) je (bol) veľmi nahnevaný, nasrdený;
4. expr. (čo, zried. i koho) prudkým pohybom niečo zatvorené, spojené opäť otvoriť, roztvoriť; rozdeliť, oddeliť: r. dvere, r. okno, oblok; Rozhodím ťažké, zlaté zápony. (Sládk.) Priskočím rozhodiť kohútov. Sadnú si na svoje miesta, ale mädlia čosi v spotených dlaniach, podistým chlpy vlasov (Gab.) rozdvojiť.
5. (čím, čo) najčastejšie v spojení rozhodiť rukami, ruky naširoko roztiahnuť, rozložiť ruky; urobiť rukami prudký pohyb smerom od seba, rozpriahnuť (pri uvoľnení al. ako gesto údivu, rezignácie al. bezradnosti): Usmial sa, na obe strany rozhodil širokými rukami. (Bedn.) Roztúženú tvár obrátil dohora a rozhodil ramenami. (Jégé) Hreščo široko rozhodil ruky, nabral plné pľúca povetria a prudko si objal plecia. (Tat.) Pavol sa hodí do tône na trávu, rozhodí nohy. (Gab.) Dievčatko je spokojné, rozhodí rúčky a potom ich zas zopne nad prsičkami. (Švant.)
6. expr. (čo i bezprem.) rozdať, rozhádzať: V okrese rozhodili aspoň 50.000 korún. (Taj.) Pri sobáši a pohrebe rozhodili poslednú silu, hlas i groš do modrej noci. (Jil.) Rozhodia, ako sa svedčí na opravdivých pánov. (Ráz.)
|| rozhodiť sa expr. roztrhnúť sa, roztrhať sa: Anču zaleje krv horúca; srdce čajsi ide sa jej rozhodiť, tak tlčie. (Tim.)
rozhodiť dk 1. čo hodiť niečo na rozličné miesta, rozhádzať, porozhadzovať niečo: možess hnily domaceho dobytku trusk podle miry po roly rožhodit (WL 1789) 2. čo medzi kým rozdeliť niečo medzi viacerými jednotlivcami: my každy geden druheho spolu známe a rozumjme, podle sprawedlnosti chceme mezy sebau rozhodiť a pokogne nám naložene terchy společne rowno snasseť (VRBICA 1786); r. sa rozlomiť sa: pri pulnocj zem se trasla tak, že zalar mestky z kruntu se pohnul, klada sa rozhodila, puta weznium z nohu popadaly (KT 1753)