rozhodca -u mn. -ovia m.
1. kto rozhoduje v spornej veci
2. kto vedie šport. stretnutie, hodnotí výkony: hlavný r. zápasu, ringový r.;
rozhodkyňa -e -kýň ž.;
rozhodcovský príd.: r-á komisia
rozhodca kto rozhoduje športové stretnutie, hodnotí výkony • hovor. sudca: futbalový, hokejový rozhodca, sudca
rozhodca, -u, mn. č. -ovia m.
1. kto rozhoduje v športovej hre: pomedzný, futbalový, ringový r.;
2. kto rozhoduje v nejakom spore, sudca: Ja (Svätopluk) vám nebudem rozhodcom. (Hor.);
práv. osoba, ktorá za súhlasu dvoch stránok má rozhodnúť spor. v ktorom sa samy nemôžu dohodnúť;
rozhodkyňa, -ne, -kýň ž.;
rozhodcovský príd.: r-á píšťalka, r. verdikt, r. sbor; práv. r-á komisia orgán zložený zo zástupcov pracujúcich, ktorý rieši sporné otázky osobného a pracovného charakteru; r-é konanie konanie pred rozhodcovskou komisiou
(jeden) rozhodca; (bez) rozhodcu; (k) rozhodcovi; (vidím) rozhodcu; (hej) rozhodca!; (o) rozhodcovi; (s) rozhodcom;
(traja) rozhodcovia; (bez) rozhodcov; (k) rozhodcom; (vidím) rozhodcov; (hej) rozhodcovia!; (o) rozhodcoch; (s) rozhodcami;