Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rozhádzať -dže -džu dok.

1. hádzaním dostať, umiestniť na rozlič. miesta, rozhodiť: r. hnoj po roli, r. letáky

2. uviesť do neporiadku, porozhadzovať: všetko v skrini r-l; r-ný byt

3. expr. násilím rozložiť na časti, rozbiť: r. plot

4. hovor. (zbytočne) minúť, premárniť, premrhať: r. celý plat, úspory

5. hovor. expr. vyviesť z miery, rozčúliť, rozhnevať: mňa už nič ner-dže; je duševne r-ný

expr. r. si to s niekým stratiť priazeň u niekoho;

nedok. k 1 – 4 rozhadzovať


rozhodiť dok.

1. hodiť na rozlič. miesta, rozhádzať: r. seno po záhrade; r. periny

2. prudkým pohybom rozostrieť, rozprestrieť: r. siete

3. prudkým pohybom odtiahnuť od seba: r. ruky, rukami

4. násilím porušiť celosť, rozložiť na časti, rozhádzať: r. potrubie; neos. r-lo nám kotol

ide, má ho r., div ho ner-í (od jedu) veľmi sa hnevá;

nedok. rozhadzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozhadzovať sa ‑uje ‑ujú nedok.
rozhadzovať ‑uje ‑ujú nedok.

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom miesteplytvať (niečím): plytvať materiálompremárňovaťpremrhávaťmariť: premárňuje, premrháva svoj talentexpr.: hajdákaťprehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniazestrácaťexpr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čashovor. kynožiť: nerád kynoží potravinyutrácaťmíňaťvydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazíhovor.: troviťrozhadzovať: pomaly rozhadzuje úsporyhovor. expr. márnotratníčiťkniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav)nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3


míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazíhovor. troviť: rýchlo troví výplatuspotrebúvaťspotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energiemárniťmrhaťplytvaťhovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami

2. p. míňať sa 2


plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmipremrhávaťpremárňovaťrozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetokmíňaťmárniťmariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čashovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou


rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sarozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahovalhovor.: rozkrikovať savyťahovať savyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ?expr.: naparovať sanadúvať sanadrapovať sanafukovať saprtošiť sašušoriť sahovor. expr.: rozdrapovať sarozcapovať sahrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš!nár. rozpierať sa (Kukučín)nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner)subšt. machrovať


trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlamimykaťšklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostomtriasťpotriasaťhádzať: triasť, hádzať hlavourozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkaťrozbíjaťroztrepávaťtĺcťexpr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieťvytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať


vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozhádzať, -dže, -džu dok.

1. (čo) hádzaním na všetky strany al. na rozličné miesta umiestniť, porozhadzovať, rozhodiť, rozmetať: r. hnojivo; r. hnoj; r. piesok, kamenie; A ja tých pár kilo ryže, čo tiež mám, radšej rozhádžem sliepkam. (Gab.) Rozdriapal ju (zástavu) na franforce i rozhádzal do všetkých vetrov. (Kal.) Dolu komínom vše fúkal vietor a rozhádzal iskry, dym, popol do hrncov. (Jégé) Na lesných lúkach z ničoho nič rozhádzal (jeleň) kopy sena. (Mor.)

2. (čo) uviesť do neporiadku, porozhadzovať: r. posteľ, šaty; V tanci rozhádzali a pokrútili koberce ako od vetra plátno. (Tim.)

3. expr. (čo) rozrúcať, zbúrať, rozbúrať, rozbiť: Pôjde ku kolibe a rozhádže ju. (Kuk.) Bura by ľahko mohla rozhádzať i takú strechu. (Kuk.) Uvidíš, ako rozhádžeme prvú brázdu (Fr. Kráľ) rozorieme; pren. Nemilosrdne rozhádzala (Viedeň) základy, z ktorých štúrovci pripravovali budúcnosť svojho národa. (Mráz)

hovor. nechce si to s nikým rozhádzať nechce stratiť priazeň u nikoho, nikoho si znepriateliť;

4. expr. (koho) poodstrkovať, poodsacovať, rozhodiť: Delá vydurknú nie dohora, do nás. Moc ich popadá, druhých rozhádže zas. (J. Kráľ) Jakub už myslel, pandúrov rozhádže. (Ráz.)

5. (čo) premrhať, premárniť, utratiť, poutrácať, zbytočne minúť: r. majetok, peniaze, výplatu, úspory; Človek by myslel, že taká ľahkomyseľná osoba všetko rozhádže. (Jégé); pren. Premnoho nocí človek rozhádže. (Smrek)

6. hovor. expr. (koho) priviesť, uviesť, dostať do zlého duševného rozpoloženia, stavu, rozrušiť, znepokojiť, nahnevať: mňa nič nerozhádže; rozhádže ho každá maličkosť;

nedok. k 1-5 rozhadzovať


rozhadzovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) hádzaním al. iným pohybom na všetky strany al. na rozličné miesta umiestňovať, rozmetávať: r. trávu, seno; r. riadky (Taj.); r. hnoj, hnojivo, r. piesok, r. odrobinky (chleba); Ruka rozsievača rozhadzuje zrno hrsťami. (Kuk.) A ja som ťa videla, keď si rozhadzoval ceduľky. (Ráz.) Pomáha rozhadzovať bránu (Kal.) otvárať.

2. (čo i bezpredm.) mrhať, premrhávať, márniť, premárňovať, utrácať, zbytočne míňať: r. peniaze (groše, peniažky); Nerozhadzoval. Nepil, nefajčil, a dobre zarábal. (Sev.)

3. (čím) robiť prudké pohyby sem a tam al. na strany (obyč. rukami): Prebehlo dievča, koketne rozhadzujúc v behu rukami. (Bod.) Rozhadzovala ramenami ako veterný mlyn. (Jégé) Blíži sa koniec omše. Kňaz rozhadzuje rukami. (Jaš.)

4. expr. dávať zadarmo, rozdávať: Zuza má všetkého, i svetu rozhadzuje. (Heč.) Zabudol na svoje držgrošstvo a rozhadzoval oboma rukami. (Letz);

dok. rozhádzať

|| rozhadzovať sa expr.

1. chovať sa sebavedome, vypínať sa, nadrapovať sa, rozkrikovať sa, nafukovať sa, naparovať sa, vyťahovať sa, vystatovať sa: Voľajaký chlap sa tu rozhadzuje, bolo by ho treba dať do chládku, aby sa utíšil. (Zgur.) Oba naši obri sa síce veľmi rozhadzovali na porade, ale odtiahli pobití. (Vaj.) Darmo sa rozhadzuje, všetko to udiera do vzduchu. (Hor.) Ja som ho (dom) pomáhala vystaviť, a druhá sa bude v ňom rozhadzovať. (Kuk.)

2. zried. prudko pohybovať telom, mykať sa sem a tam: (Bankier) rozhadzuje sa, vtipkuje, vychvaľuje šťastie, volá, kričí. (Lask.)

Morfologický analyzátor

rozhadzovať nedokonavé sloveso
(ja) rozhadzujem VKesa+; (ty) rozhadzuješ VKesb+; (on, ona, ono) rozhadzuje VKesc+; (my) rozhadzujeme VKepa+; (vy) rozhadzujete VKepb+; (oni, ony) rozhadzujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozhadzoval VLesam+; (ona) rozhadzovala VLesaf+; (ono) rozhadzovalo VLesan+; (oni, ony) rozhadzovali VLepah+;
(ty) rozhadzuj! VMesb+; (my) rozhadzujme! VMepa+; (vy) rozhadzujte! VMepb+;
(nejako) rozhadzujúc VHe+;

rozhádzať [-dz-, -z-] dk čo
1. hádzaním dostať, umiestniť na rozličné miesta, rozhodiť, porozhadzovať niečo: podétnjte strom a obsekagte ratolésti geho, otráste ljstj geho y rozhážte owocj geho kb 1757; trawu na kossariskach skosenu tiže gwaltowniczy po hore rozhadzaly s. l. 1777; (kráľ Boleslav) ze swu wlastnu ruku (biskupa) zamordowal a telo geho, na kusi rosekane, sem a tam po poli roshasat kazal spr 1783; fimum disiicere: hnug rozhazati ld 18. st
2. rozrúcať, zbúrať, rozbúrať, rozbiť niečo: a pakli nedokonaji (vachtári) bez meškani mou vec, že ich dam polapiti, aj domy rozhazati a statek akykolvek najdem na grunte Jeho Milosti panskem, poberiem lietava 1621 cm; Dobranye takowe kopcze rozhazaly a chotar kwaltovnye zaugaly trenčín 1700; když welyky poklad odwázaly po mory Turcy, skrz zapaleny prach hajow wssecek byl rostrepany a rozhazany krp 1760; Dowaloucj wssecku (hať) rostrhali a rozhacali l. peter 1766; tenze zimnj kossar nikdo any nerozhadzal, any nespalil s. l. 1781;
rozhadzovať ndk
1. k 1: spargo: rozhazugem vt 1648; item dano gednemu Trnowcowj, ktery pomahal Hugakowj na trnowskjch lukach kopy sena rozhazowat, abj lepeg seno uschlo, den 10 žilina 1693–94; wgeter ho (seno) sem tam roztrasuge a rozhadzuge ms 1758; dissemino: rozsywám, rozsypám, rozhazugem ks 1763
2. k 2: disturbo: rozhazugem, rozrucugem, rozburugem ks 1763
3. robiť prudké pohyby sem a tam al. na strany (obyč. rukami): Martian zapálenim pohledem zubámy sskripal, ruky rozhazowal, hrmal, strelowal, z welkim také zlorečenym sprostred lydu gse witrhl pep 1771; a guž odstúpil od ňég a po swetlici sa precházagíc ruki rozhazowal br 1785;
rozhádzať sa zničiť sa, poškodiť sa: wniweč sem obrátil pohanú a rozházali sa úhli geych kb 1756;
rozhadzovať sa vyletovať, rozletovať sa na všetky strany: (modlitby) z srdca z láskami bozkyma zapáleného gakožto gyskri z naghorucegsség peci na wysokost sa rozhazugú blr 18. st

rozhadzowať_1 rozhadzowať rozhadzowať_2 rozhadzowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor