Slovenské slovníky

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3

míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami

2. p. míňať sa 2

plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmi • premrhávať • premárňovať • rozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetok • míňať • márniť • mariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čas • hovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou

rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sa • rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval • hovor.: rozkrikovať sa • vyťahovať sa • vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ? • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • nadrapovať sa • nafukovať sa • prtošiť sa • šušoriť sa • hovor. expr.: rozdrapovať sa • rozcapovať sa • hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš! • nár. rozpierať sa (Kukučín) • nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner) • subšt. machrovať

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

rozhádzať, -dže, -džu dok.

1. (čo) hádzaním na všetky strany al. na rozličné miesta umiestniť, porozhadzovať, rozhodiť, rozmetať: r. hnojivo; r. hnoj; r. piesok, kamenie; A ja tých pár kilo ryže, čo tiež mám, radšej rozhádžem sliepkam. (Gab.) Rozdriapal ju (zástavu) na franforce i rozhádzal do všetkých vetrov. (Kal.) Dolu komínom vše fúkal vietor a rozhádzal iskry, dym, popol do hrncov. (Jégé) Na lesných lúkach z ničoho nič rozhádzal (jeleň) kopy sena. (Mor.)

2. (čo) uviesť do neporiadku, porozhadzovať: r. posteľ, šaty; V tanci rozhádzali a pokrútili koberce ako od vetra plátno. (Tim.)

3. expr. (čo) rozrúcať, zbúrať, rozbúrať, rozbiť: Pôjde ku kolibe a rozhádže ju. (Kuk.) Bura by ľahko mohla rozhádzať i takú strechu. (Kuk.) Uvidíš, ako rozhádžeme prvú brázdu (Fr. Kráľ) rozorieme; pren. Nemilosrdne rozhádzala (Viedeň) základy, z ktorých štúrovci pripravovali budúcnosť svojho národa. (Mráz)

● hovor. nechce si to s nikým rozhádzať nechce stratiť priazeň u nikoho, nikoho si znepriateliť;

4. expr. (koho) poodstrkovať, poodsacovať, rozhodiť: Delá vydurknú nie dohora, do nás. Moc ich popadá, druhých rozhádže zas. (J. Kráľ) Jakub už myslel, pandúrov rozhádže. (Ráz.)

5. (čo) premrhať, premárniť, utratiť, poutrácať, zbytočne minúť: r. majetok, peniaze, výplatu, úspory; Človek by myslel, že taká ľahkomyseľná osoba všetko rozhádže. (Jégé); pren. Premnoho nocí človek rozhádže. (Smrek)

6. hovor. expr. (koho) priviesť, uviesť, dostať do zlého duševného rozpoloženia, stavu, rozrušiť, znepokojiť, nahnevať: mňa nič nerozhádže; rozhádže ho každá maličkosť;

nedok. k 1-5 rozhadzovať

rozhadzovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) hádzaním al. iným pohybom na všetky strany al. na rozličné miesta umiestňovať, rozmetávať: r. trávu, seno; r. riadky (Taj.); r. hnoj, hnojivo, r. piesok, r. odrobinky (chleba); Ruka rozsievača rozhadzuje zrno hrsťami. (Kuk.) A ja som ťa videla, keď si rozhadzoval ceduľky. (Ráz.) Pomáha rozhadzovať bránu (Kal.) otvárať.

2. (čo i bezpredm.) mrhať, premrhávať, márniť, premárňovať, utrácať, zbytočne míňať: r. peniaze (groše, peniažky); Nerozhadzoval. Nepil, nefajčil, a dobre zarábal. (Sev.)

3. (čím) robiť prudké pohyby sem a tam al. na strany (obyč. rukami): Prebehlo dievča, koketne rozhadzujúc v behu rukami. (Bod.) Rozhadzovala ramenami ako veterný mlyn. (Jégé) Blíži sa koniec omše. Kňaz rozhadzuje rukami. (Jaš.)

4. expr. dávať zadarmo, rozdávať: Zuza má všetkého, i svetu rozhadzuje. (Heč.) Zabudol na svoje držgrošstvo a rozhadzoval oboma rukami. (Letz);

dok. rozhádzať

|| rozhadzovať sa expr.

1. chovať sa sebavedome, vypínať sa, nadrapovať sa, rozkrikovať sa, nafukovať sa, naparovať sa, vyťahovať sa, vystatovať sa: Voľajaký chlap sa tu rozhadzuje, bolo by ho treba dať do chládku, aby sa utíšil. (Zgur.) Oba naši obri sa síce veľmi rozhadzovali na porade, ale odtiahli pobití. (Vaj.) Darmo sa rozhadzuje, všetko to udiera do vzduchu. (Hor.) Ja som ho (dom) pomáhala vystaviť, a druhá sa bude v ňom rozhadzovať. (Kuk.)

2. zried. prudko pohybovať telom, mykať sa sem a tam: (Bankier) rozhadzuje sa, vtipkuje, vychvaľuje šťastie, volá, kričí. (Lask.)

Morfologický analyzátor

rozhadzovať nedokonavé sloveso
(ja) rozhadzujem VKesa+; (ty) rozhadzuješ VKesb+; (on, ona, ono) rozhadzuje VKesc+; (my) rozhadzujeme VKepa+; (vy) rozhadzujete VKepb+; (oni, ony) rozhadzujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozhadzoval VLesam+; (ona) rozhadzovala VLesaf+; (ono) rozhadzovalo VLesan+; (oni, ony) rozhadzovali VLepah+;
(ty) rozhadzuj! VMesb+; (my) rozhadzujme! VMepa+; (vy) rozhadzujte! VMepb+;
(nejako) rozhadzujúc VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

rozhádzať [-dz-, -z-] dk čo
1. hádzaním dostať, umiestniť na rozličné miesta, rozhodiť, porozhadzovať niečo: podétnjte strom a obsekagte ratolésti geho, otráste ljstj geho y rozhážte owocj geho kb 1757; trawu na kossariskach skosenu tiže gwaltowniczy po hore rozhadzaly s. l. 1777; (kráľ Boleslav) ze swu wlastnu ruku (biskupa) zamordowal a telo geho, na kusi rosekane, sem a tam po poli roshasat kazal spr 1783; fimum disiicere: hnug rozhazati ld 18. st
2. rozrúcať, zbúrať, rozbúrať, rozbiť niečo: a pakli nedokonaji (vachtári) bez meškani mou vec, že ich dam polapiti, aj domy rozhazati a statek akykolvek najdem na grunte Jeho Milosti panskem, poberiem lietava 1621 cm; Dobranye takowe kopcze rozhazaly a chotar kwaltovnye zaugaly trenčín 1700; když welyky poklad odwázaly po mory Turcy, skrz zapaleny prach hajow wssecek byl rostrepany a rozhazany krp 1760; Dowaloucj wssecku (hať) rostrhali a rozhacali l. peter 1766; tenze zimnj kossar nikdo any nerozhadzal, any nespalil s. l. 1781;
rozhadzovať ndk
1. k 1: spargo: rozhazugem vt 1648; item dano gednemu Trnowcowj, ktery pomahal Hugakowj na trnowskjch lukach kopy sena rozhazowat, abj lepeg seno uschlo, den 10 žilina 1693–94; wgeter ho (seno) sem tam roztrasuge a rozhadzuge ms 1758; dissemino: rozsywám, rozsypám, rozhazugem ks 1763
2. k 2: disturbo: rozhazugem, rozrucugem, rozburugem ks 1763
3. robiť prudké pohyby sem a tam al. na strany (obyč. rukami): Martian zapálenim pohledem zubámy sskripal, ruky rozhazowal, hrmal, strelowal, z welkim také zlorečenym sprostred lydu gse witrhl pep 1771; a guž odstúpil od ňég a po swetlici sa precházagíc ruki rozhazowal br 1785;
rozhádzať sa zničiť sa, poškodiť sa: wniweč sem obrátil pohanú a rozházali sa úhli geych kb 1756;
rozhadzovať sa vyletovať, rozletovať sa na všetky strany: (modlitby) z srdca z láskami bozkyma zapáleného gakožto gyskri z naghorucegsség peci na wysokost sa rozhazugú blr 18. st

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

rozhadzowať_1

rozhadzowať_2

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

A ešte sa rozhadzujú ≈ A ještě se roztahujou
alebo okuliare, rozhadzuješ predmety ≈ nebo brýle, rozhazuješ předměty
a márnivo rozhadzovala peniaze ≈ a marnivě rozhazovala peníze
nerozbila ; potom začali rozhadzovať ≈ nerozbila ; potom začali rozhazovat
rozhadzovala peniaze v palánskych ≈ rozhazovala peníze v palánských
Rozhadzovala som rukami a ≈ Rozhazovala jsem rukama a
rozhadzovali peniaze a obklopovali ≈ rozhazovali peníze a obklopovali
Starec na koni rozhadzoval ≈ Stařec na koni rozhazoval
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a rozhadzoval hnoj na ≈ and spreading dung on
a rozhadzoval rukami ako ≈ and flapped around like
dav, kričal a rozhadzoval ≈ crowd, shouting and waving
rozhadzovala rukami okolo seba ≈ flung her hands around
rozhadzovali rukami, ich rev ≈ arms flailing, their screams
rozhadzoval rukami, krčil plecami ≈ spreading his hands, shrugging

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor