rozhádzať, -dže, -džu dok.
1. (čo) hádzaním na všetky strany al. na rozličné miesta umiestniť, porozhadzovať, rozhodiť, rozmetať: r. hnojivo; r. hnoj; r. piesok, kamenie; A ja tých pár kilo ryže, čo tiež mám, radšej rozhádžem sliepkam. (Gab.) Rozdriapal ju (zástavu) na franforce i rozhádzal do všetkých vetrov. (Kal.) Dolu komínom vše fúkal vietor a rozhádzal iskry, dym, popol do hrncov. (Jégé) Na lesných lúkach z ničoho nič rozhádzal (jeleň) kopy sena. (Mor.)
2. (čo) uviesť do neporiadku, porozhadzovať: r. posteľ, šaty; V tanci rozhádzali a pokrútili koberce ako od vetra plátno. (Tim.)
3. expr. (čo) rozrúcať, zbúrať, rozbúrať, rozbiť: Pôjde ku kolibe a rozhádže ju. (Kuk.) Bura by ľahko mohla rozhádzať i takú strechu. (Kuk.) Uvidíš, ako rozhádžeme prvú brázdu (Fr. Kráľ) rozorieme; pren. Nemilosrdne rozhádzala (Viedeň) základy, z ktorých štúrovci pripravovali budúcnosť svojho národa. (Mráz)
● hovor. nechce si to s nikým rozhádzať nechce stratiť priazeň u nikoho, nikoho si znepriateliť;
4. expr. (koho) poodstrkovať, poodsacovať, rozhodiť: Delá vydurknú nie dohora, do nás. Moc ich popadá, druhých rozhádže zas. (J. Kráľ) Jakub už myslel, pandúrov rozhádže. (Ráz.)
5. (čo) premrhať, premárniť, utratiť, poutrácať, zbytočne minúť: r. majetok, peniaze, výplatu, úspory; Človek by myslel, že taká ľahkomyseľná osoba všetko rozhádže. (Jégé); pren. Premnoho nocí človek rozhádže. (Smrek)
6. hovor. expr. (koho) priviesť, uviesť, dostať do zlého duševného rozpoloženia, stavu, rozrušiť, znepokojiť, nahnevať: mňa nič nerozhádže; rozhádže ho každá maličkosť;
nedok. k 1-5 rozhadzovať
rozhadzovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo) hádzaním al. iným pohybom na všetky strany al. na rozličné miesta umiestňovať, rozmetávať: r. trávu, seno; r. riadky (Taj.); r. hnoj, hnojivo, r. piesok, r. odrobinky (chleba); Ruka rozsievača rozhadzuje zrno hrsťami. (Kuk.) A ja som ťa videla, keď si rozhadzoval ceduľky. (Ráz.) Pomáha rozhadzovať bránu (Kal.) otvárať.
2. (čo i bezpredm.) mrhať, premrhávať, márniť, premárňovať, utrácať, zbytočne míňať: r. peniaze (groše, peniažky); Nerozhadzoval. Nepil, nefajčil, a dobre zarábal. (Sev.)
3. (čím) robiť prudké pohyby sem a tam al. na strany (obyč. rukami): Prebehlo dievča, koketne rozhadzujúc v behu rukami. (Bod.) Rozhadzovala ramenami ako veterný mlyn. (Jégé) Blíži sa koniec omše. Kňaz rozhadzuje rukami. (Jaš.)
4. expr. dávať zadarmo, rozdávať: Zuza má všetkého, i svetu rozhadzuje. (Heč.) Zabudol na svoje držgrošstvo a rozhadzoval oboma rukami. (Letz);
dok. rozhádzať
|| rozhadzovať sa expr.
1. chovať sa sebavedome, vypínať sa, nadrapovať sa, rozkrikovať sa, nafukovať sa, naparovať sa, vyťahovať sa, vystatovať sa: Voľajaký chlap sa tu rozhadzuje, bolo by ho treba dať do chládku, aby sa utíšil. (Zgur.) Oba naši obri sa síce veľmi rozhadzovali na porade, ale odtiahli pobití. (Vaj.) Darmo sa rozhadzuje, všetko to udiera do vzduchu. (Hor.) Ja som ho (dom) pomáhala vystaviť, a druhá sa bude v ňom rozhadzovať. (Kuk.)
2. zried. prudko pohybovať telom, mykať sa sem a tam: (Bankier) rozhadzuje sa, vtipkuje, vychvaľuje šťastie, volá, kričí. (Lask.)