Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

rozdvojiť -í -a dok.

1. rozdeliť, rozčleniť na 2 časti, na dvoje, rozpoliť: r. mládež, r. štát

2. oddeliť, odlúčiť, odtrhnúť od seba: nik nás ner-í; r. bitkárov;

nedok. rozdvojovať

// rozdvojiť sa: chodník sa r-l; ich osudy sa r-li;

nedok. rozdvojovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozdvojiť ‑í ‑a dok.; rozdvojiť sa

dvojiť -jí -ja dvoj! -jil -jac -jaci -jenie nedok. zried. (čo) ▶ deliť, rozdeľovať na dve časti, na dvoje; syn. rozdvojovať ▷ dok.rozdvojiť

rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky • rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri častirozdvojiťrozpoliťrozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénuutriediťroztriediťusporiadaťdiferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akostirozčlánkovať (utvoriť články) • rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči)


rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sarozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložkyrozštiepiť sarozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvilarozdvojiť sarozpoliť sarozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojilrozkúskovať sarozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobilakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborovroztrhnúť sarozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sarozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatkerozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť


rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častírozkúskovaťpokúskovaťrozdrobiťrozobraťrozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastkyrozatomizovaťexpr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častídistribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedkyrozparcelovaťnár.: roztáľovaťroztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatokrozlúpiťrozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orechpredeliťrozdvojiťrozpoliťrozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť mocroztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúdrozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvoprehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesomrozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinukniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielovrozkrojiťrozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláčrozkálaťrozštiepiťexpr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvojeporozdeľovaťpodeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazyrozdvojiť: rozdvojili bitkárovodlúčiťseparovaťizolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2


rozdvojiť 1. rozdeliť na dve časti • rozpoliťrozpoltiť: rozdvojiť, rozpol(t)iť jablko, polenorozštiepiť: rozštiepiť kameňexpr. rozčesnúťkniž. zried.: rozoklaťrozklesnúť: blesk rozčesol stromrozlúpnuť (obyč. plod): rozlúpol slivkuporozdvojovaťporozlupovať (postupne, viac vecí)

2. p. rozdeliť 1, 2


rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancovrozdvojiťrozpoltiťrozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťazroztrhnúťodtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od sebarozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvojiť1, -í, -a nedok. bás. zried. (čo) deliť, rozdeľovať na dve časti, rozdvojovať: My spájame, čo svet dvojí. (Sládk.);

dok. rozdvojiť

|| dvojiť sa deliť sa, rozdeľovať sa na dve časti, rozdvojovať sa: cesta, rieka sa dvojí;

dok. rozdvojiť sa


rozdvojiť, -í, -a dok.

1. (čo, koho) urobiť z jedného celku dve časti, rozdeliť, rozčleniť na dve časti, napoly, na dvoje, na polovice, rozpoltiť: rozdvojenie svetového trhu; Rozdvojenie je počiatok rozkladu a zániku. (Jes.) Utvoriť dve prezídiá so zákonodarnými funkciami znamenalo by rozdvojiť najvyššiu moc. (Jes-á) Pánov toto škrie, chcú nás rozdvojiť. (Smrč.)

2. (koho) spôsobiť rozluku dvoch k sebe patriacich ľudí, odlúčiť, oddeliť, odtrhnúť jedného od druhého: Zlý osud ich rozdvojil, ich cesty sa rozchádzajú. (Tim.) Ani divná hra osudu nemohla ich rozdvojiť. (Kuk.) Spojme sa, že nás viac žiaden nerozdvojí. (J. Kráľ)

3. (koho) oddeliť, odtrhnúť, roztrhnúť od seba dvoch protivníkov, dvoch bijúcich sa, rozbrániť: Vbehla na krik do krčmy a durila svojho muža, aby ich (bitkárov) rozdvojil. (Jégé) Stáli obidvaja oproti sebe. Anča rozbehla sa k nim, že ich rozdvojí. (Min.);

nedok. rozdvojovať, -uje, -ujú

|| rozdvojiť sa

1. rozdeliť sa, rozčleniť sa na dve časti, na polovice, na dvoje, vo dvoje; roztrhnúť sa: Pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí. (Botto) Tak sa rozdvojila dráha našich rodných druhov. (Vans.) Neďaleko nich rozdvojili sa haluze kríka a z nich vystúpila vysoká postava. (Tim.) Veseliaci sa rozdvojili, spravili medzierku až ku dverám. (Bedn.) Poblíž mňa stojaci strom sa rozdvojil (Hruš.) rozštiepil sa; pren. Vtedy tá jeho detská duša sťaby sa bola rozdvojila (Urb.) stala sa rozorvanou.

2. rozísť sa: Dvojica sa na ceste rozdvojí. (Heč.) Mnoho ráz priatelia pre jedno slovíčko navždy sa rozdvoja. (Horal);

nedok. rozdvojovať sa

Morfologický analyzátor

rozdvojiť dokonavé sloveso
(ja) rozdvojím VKdsa+; (ty) rozdvojíš VKdsb+; (on, ona, ono) rozdvojí VKdsc+; (my) rozdvojíme VKdpa+; (vy) rozdvojíte VKdpb+; (oni, ony) rozdvoja VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozdvojil VLdsam+; (ona) rozdvojila VLdsaf+; (ono) rozdvojilo VLdsan+; (oni, ony) rozdvojili VLdpah+;
(ty) rozdvoj! VMdsb+; (my) rozdvojme! VMdpa+; (vy) rozdvojte! VMdpb+;
(nejako) rozdvojac VHd+;

rozdvojiť dk
1. čo (od čoho) rozdeliť, rozčleniť niečo na dve časti, na dvoje, rozpoliť niečo: (klin) naposledi gakokolwek welki trám rozdwogi pp 1734; disjunctus: rozpogny, čo se rozpogit a rozdwogit može; diducere digitos: prsti geden odruhého (!) rozdwogjti oddeliť; milites diducere: wogáku ssyrokó rozdwogiti rozptýliť ks 1763; wizdwihni prut a rostahni ruku twu nad morem a rozdwog ho ws 18. st; pren wtom otworila se zem, peklo usta swe rozdwogilo mik 18. st otvorilo, roztvorilo
2. čo zdvojiť, zdvojnásobiť niečo: conduplicare beneficum: rozdwogjti dobroďenj ks 1763;
-ovať ndk k 1: bipartio: na dwoge ďeljm, na dwe částki ďeljm, rozdwogugem ks 1763; dissocio: rozdwogugi cl 1777; dirimere: rozdwogowati pd 18. st; k 2: conduplico: rozdwogugem, dwognásobnjm ks 1763;
rozdvojiť sa
1. rozdeliť sa, rozčleniť sa na dve časti, na polovice: rozdwogi-lj se dum proty sobe, nebude mocy dum ten staty le 1730; jaknahle Moysess more s zázračným prutem uderil, rozdwojili sa wody a staly na miste jak murowe prw 1780
2. (na čo, proti komu) rozísť sa, rozdeliť sa (obyč. v názoroch): stale se rozbrog mezy farizegi a saducegi a rozdwogilo se mnostwy le 1730; (kacíri) geden proti druhemu se rozdwogyli pp 1734; in duas factiones discessit civitas: na dwe částki rozdwogilo se mesto ks 1763;
-ovať sa ndk k 1: y bude-ly sa dúm nad sebú samym rozdwogowat, nemože ten dúm státi kb 1756; discedo in duas factiones partes: rozdwogugem se ks 1763; opona chramu sa rozdwoguge ws 18. st

rozdwogiť rozdwogiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor