drobiť, -í, -ia nedok. (čo) krájať, lámať, mrviť, rozbíjať, deliť na drobné kúsky: d. chlieb, zem, kapustu
● zima ho drobí trasie sa od zimy;
opak. drobievať, -a, -ajú;
dok. podrobiť i rozdrobiť
|| drobiť sa deliť sa na drobné kúsky, rozdeľovať sa, rozkladať sa, rozpadať sa: chlieb sa drobí, hornina sa drobí;
dok. rozdrobiť sa
rozdrobiť, -í, -ia dok. (čo)
1. pomrviť, rozmrviť, rozomlieť (na malé, drobné kúsky): r. chlieb, droždie; r. zrno; r. zem, hrudu, uhlie; r. niečo na omrvinky, na piesok, na prach; pren. expr.: Komorovskému na prach rozdrobím hlavu (Kal.) rozbijem. (Chce) jeho bohatstvo rozdrobiť, rozmrviť na kúsočky, odrobinky. (Kuk.) Zima dobre jej nerozdrobí kosti (Tim.) je jej veľmi zima.
2. podeliť, rozdeliť na menšie čiastky, rozkúskovať: r. pozemky, pôdu; rozdrobená malovýroba; pren. Z tvojej lásky, rozdrobenej na toľké kúsky, patrilo by nám viac. (Al.);
nedok. rozdrobovať, -uje, -ujú
|| rozdrobiť sa
1. rozpadnúť sa, rozložiť sa na malé, drobné kúsky, rozmrviť sa, rozsypať sa: r. sa na prášok, na prach; hruda, pôda sa mrazom rozdrobí; pren. Vzdychali tam husle, cimbal sa rozdrobil na omrvinky bolesti (Jil.) zaznel smutnými tónmi.
2. rozdeliť sa, rozpadnúť sa na menšie čiastky: Tam, kde sa polia rozdrobili na pestrú šachovnicu, sedí dedina. (Jil.) Ľud rozdrobil sa na národy. (Pon.) Fakty v tomto románovom spracovaní rozdrobia sa nám na príhodičky. (Mráz); pren. Pozornosť sa nám rozdrobila (Kuk.) stali sme sa menej pozornými;
nedok. rozdrobovať sa