dráždiť, -i, -ia, rozk. dráždi/drážď nedok.
1. (koho, čo) znepokojovať, rozčuľovať, hnevať: d. psa; Dráždila ho celá tá atmosféra. (Tat.) Blikotavý plamienok osvetľuje jeho šiju, dráždi ho. (Chrob.)
2. (čo, koho i bezpredm.) podnecovať, vzrušovať, nutkať: Belasé vlny dráždia bujnú fantáziu. (Ráz.); d. nervstvo, zmysly; neos. dráždi ho na kašľanie, na močenie; Počnú nosiť jedlá, dráždiace už i príjemnou vôňou. (Ráz.);
opak. dráždievať, -a, -ajú;
dok. podráždiť i rozdráždiť
rozdráždiť (zastar. i rozdrážiť), -i, -ia dok.
1. (koho, čo) popudiť k hnevu, rozhnevať, rozčúliť: r. včely, osy, r. psa; Miško smrkol a šuchol si dlaňou hore koncom nosa. To pani Uršulu ešte väčšmi rozdráždilo. (Jégé) To takého sršňa ešte viac rozdráždi. (J. Chal.); pren. expr. Zavýjal scirocco, dosť silno na to, aby rozdráždil more (Hruš.) rozbúril. Lecikedy rozdrážený Váh búšil klát o skalu. (J. Mat.)
2. (čo) podráždiť: Nahorkastá, tuhá šťava žeruchy iba čo mi rozdráždila žalúdok, že ako vlk zaskuvíňal od hladu. (Ondr.) Svojím nežným, maznavým pohľadom rozdráždila jeho nervy. (Greg.);
nedok. rozdrážďovať, -uje, -ujú
|| rozdráždiť sa rozhnevať sa, podráždiť sa: včely, osy sa rozdráždili