Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bez, bezo (iba v spojení bezo mňa) predl. s G 1. ▶ vyjadruje chýbanie, neprítomnosť niečoho, niekoho, neuskutočnenosť deja; op. s, so: káva bez cukru, bez kofeínu; miestnosť bez okien; šaty bez rukávov; jazdiť bez nehody; odísť bez pozdravu; prísť bez pozvania; rečniť bez prípravy; vzdať sa bez boja i pren.; písať bez chýb; zmiznúť bez stopy; nechať bez dozoru; prejsť bez povšimnutia i pren.; byť bez práce, bez miesta nemať zamestnanie; ostať bez následkov; ostať, byť bez peňazí, bez prostriedkov; povedať niečo bez rozmyslu; pracovať bez oddychu, bez prestávky; urobiť niečo bez ohľadu na niekoho, na niečo, bez príčiny, bez vedomia niekoho, bez zábran; poslúchnuť bez rečí, bez reptania; vyrastať bez otca, bez lásky; zabiť niekoho bez ľútosti, bez milosti; Sedeli bez pohnutia tesne vedľa seba. [I. Štrpka]; Vrátili sme sa k autu, nasadli sme a bez motora sme došli až do dedinky. [R. Sloboda]; šport. dvojka bez kormidelníkabez komentára (v odpovedi na otázku) odmietnutie vyjadriť svoj názor na konkrétnu aktuálnu situáciu, udalosť a pod.; nie je bez zaujímavosti je zaujímavé; nie je to bez významu má to význam; hovor. [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia
2. ▶ vyjadruje odpočítavanie, mínus, zn. +minus+: sedem bez dvoch je päť, sedem bez dva je päť
fraz. chodí ako bez duše bez záujmu o okolie, apaticky; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný; bez hlavy a päty nezmyselný, nezmyselne; bez hraníc neobmedzene; bez ladu a skladu neusporiadane, neusporiadaný, v neporiadku; bez mihnutia oka neváhajúc, chladnokrvne; bez obáv smelo; bez okolkov otvorene, priamo; bez pardonu neberúc ohľad na nič; bez pochybností al. bez najmenších pochýb iste, bezpochyby, nepochybne; bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc; bez prestania ustavične; bez prieťahov hneď, ihneď, bezodkladne; bez problémov ľahko; bez rozdielu/výnimky všetci, všetko; bez slova mlčky; bez sporu nepochybne; bez svedkov osamote; bez veľkých slov skromne, úprimne; bez všetkého [urobiť niečo] a) ochotne, bez váhania b) (v odpovedi) pravdaže, samozrejme, isteže; bez výhrady úplne, celkom; bez vykrúcania priamo, rovno; bez zaváhania isto; bez zvyšku celkom; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; byť [celý/úplne] bez seba veľmi rozčúlený, dojatý a pod.; ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; povedať niečo bez obalu priamo, úprimne; rytier bez bázne a hany statočný a poriadny, dokonalý mužparem. jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez práce nie sú koláče; bez vetra sa ani lístok na strome nepohne keď sa o niečom hovorí, klebetí, obyčajne je na tom niečo pravdy
bez ohľaduohľad; bez rozdielurozdiel


na1 predl.
I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetloi fraz.
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín
3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing
4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás
5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali
6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie
7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj
8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre
9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu
II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy
3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe
4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení
5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch
6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás
8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate
fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas
na bázebáza; na kontokonto; na polipole; na rozdiel odrozdiel; na skokskok; na účetúčet; na ujmuujma; na úkorúkor; na vrubvrub; na základezáklad

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu