Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozdiel -u L -e mn. -y m.

1. znaky odlišujúce 2 al. viaceré javy, osoby, predmety, odlišnosť, odchylnosť, rozdielnosť: to je r. oproti minulosti; výškový, vekový, časový r.; hospodárske, sociálne r-y; mat. výsledok pri odčítaní

2. určenie odlišnosti, rozdielnosti, rozlíšenie, rozlišovanie: zapojiť všetkých bez r-u; na základe r-u dvoch priamok

□ robiť, vidieť r. rozlišovať;

bez rozdielu predl. s G: všetci bez r. pleti;

na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;

rozdielový príd.

rozdiel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dva al. viaceré predmety, javy al. osoby, odchylnosť, odlišnosť, rozdielnosť, diferencia: malý, veľký, podstatný, zásadný, základný, značný, nepatrný r.; vekový, časový r., výškový r., klimatické, tepelné r-y; generačné r-y; cenový r.; robiť r. (r-y) rozlišovať; vyrovnávať, vyrovnať r-y; Nesnažila sa zmierniť kričiace rozdiely medzi životom svojím a ostatných trpiacich. (Zgur.);

mat. výsledok pri odčítaní; šport. bodový, gólový r. pomer bodov, gólov daných a obdržaných, skóre; el. tech. konštantný, potenciálový r. elektrického napätia rozdiel potenciálov na dvoch miestach vodiča

● bez rozdielu bez výnimky; všetci bez r-u každý; s tým r-om, že ibaže; na r. od niečoho v protiklade k niečomu, odlišne, odchylne;

2. (obyč. v mn. č.) nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, diferencia: stierať, vyrovnávať, vyrovnať r-y; spoločenské, sociálne, rasové, triedne, jazykové, povahové, majetkové, konfesionálne r-y; Nebude rozdielu medzi nami, ani utiskovaných, ani násilníkov. (Kuk.);

rozdielový príd. diferenčný: ekon. r-á renta druh dôchodku (v kapitalistickom zriadení); r-á daň; hud. r. tón ktorého kmitočet sa rovná rozdielu kmitočtov iných spoluznejúcich tónov; el. tech. r. kmitočet vznikajúci pri zlučovaní dvoch kmitočtov

(jeden) rozdiel; (bez) rozdielu; (k) rozdielu; (vidím) rozdiel; (hej) rozdiel!; (o) rozdiele; (s) rozdielom;

(tri) rozdiely; (bez) rozdielov; (k) rozdielom; (vidím) rozdiely; (hej) rozdiely!; (o) rozdieloch; (s) rozdielmi;

rozdiel [-iel, -íl] m
1. znak al. súhrn znakov odlišujúci dva al. viaceré javy, osoby, predmety, odlišnosť, odchylnosť, rozdielnosť: priczina, pro kteru se mame smilstwi wistrihaty, gest rozdil mezy pohany a krestani tc 1631; discrimen: rozdjl, rozdjlnost ks 1763; rozdylu žadneho neny, zdaliž nemocneho položyss na drewenu anebo na zlatu postel mc 18. st
• bez (všetkého) rozdielu bez výnimky: bez wsseckého rozdjlu dňe swátečnjho od dňe wssednjho prinucenj býwagu gednako pracowatj mp 1718; známo gest, že poddaný gak ze swých, tak y z panských hor brez rozdjlu mnoho stromuw wytinagu ph 1770; s tým (jedinkým/toliko/však ničmenej) r-om, že ibaže: w subtrákcie a do dáwanj zlomkůw, když rozdjlných gménownjkůw magú, rowným spůsobem pokračowati musýss, s tim gedinkým rozdjlem, že w dodáwánj kolik krátelůw dodati, w substrákcie kolik krátelůw odbjrati musýss lu 1775; (mofti) rozkázal ortel chistaťi, jedním všecci mislem, jedními ústámi zemreňí hodních uznali, z tím toliko rozďílem, že panna slávňéj mala biť zmárňená, z triumphem na místo viveďená br 1785; s tim wssak ničmeneg rozdilom, že prwe nežli bi bola welebnost boska Adama a geho potomkow pod bremeno hrichu prworozeneho uhodila, to mluwila sj 18. st
2. nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, diferencia: discrepantia: nesrownálost, rozdjl, zle rozdwogenj, zla proportya ks 1763
3. práv (o majetku) rozdelenie, majetkovoprávne vyrovnanie (obyč. medzi príbuznými dedičmi): kdyby pak na rosdyel prisslo, tehdy po polowjczy magj se statkem spolu odelytty l. trnovec 1584; Beno Benco za dobreg pamaty sweg a w dobrem zdrawy czynil w swem statku rozdyll sprawedliwy mezy siny swimy p. ľupča 1585; item pannam Annye a Dorotye Borcziczkeg dostal se w rozdyele grunt sedlacky w Dolnych Ozorowczach borčice 1631; stal se rozdiel w dome zwrchu dotcženeho nebosstika Mikulasse Mlinare čachtice 1671; tak-li ge tomu, že y po ucinenom rozdjele potomcy neboheho Matussa Csernaya Pettykj penize pozicat pitali turiec 18. st
4. časť, oddiel, kapitola (v knihe): tomus; částka aneb rozdil welikég knjhi, rys knjhi ks 1763; o prácách Blosyussowých w tomto nowém wýkladu, které na dewet rozdjlúw sa rozdelugú blr 18. st; swaty Pawel aposstol w druhem lystu ku Korintskim w rozdilu trinastem takto gest napisal mk 18. st
5. druh, sorta: rmen w trogem rozdielu se naleza a tolyko kwetem rozdielnost magy; hrach rymsky dwogiho rozdylu gest, lesny a domacy hl 17. st; weci dobre, ktere na tomto swete milugeme, gsu trognasobneho rozdilu ms 1758
6. dĺžka, vzdialenosť, priestor: gestli bi pak w nektereg hore bane aneb ssachty gedna proti druheg bili udelane, tedi prwi marschaider neb meznik ma zelezo pres prostredek durchschlagu a prerubane diry prebiti a medzi nimy rozdil slussni sprawytj mb 1701; pomoerium: rozdjl mezy zďama mestkyma a mezy domj ks 1763; merag terchu hor, rozdyli potokúw, prostránstwá pol, wysokost nebéskú, hlubokost propásti blr 18. st