Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozdiel -u L -e mn. -y m.

1. znaky odlišujúce 2 al. viaceré javy, osoby, predmety, odlišnosť, odchylnosť, rozdielnosť: to je r. oproti minulosti; výškový, vekový, časový r.; hospodárske, sociálne r-y; mat. výsledok pri odčítaní

2. určenie odlišnosti, rozdielnosti, rozlíšenie, rozlišovanie: zapojiť všetkých bez r-u; na základe r-u dvoch priamok

□ robiť, vidieť r. rozlišovať;

bez rozdielu predl. s G: všetci bez r. pleti;

na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;

rozdielový príd.

rozdiel -lu L -le pl. N -ly m.

bez, bezo (iba v spojení bezo mňa) predl. s G 1. ▶ vyjadruje chýbanie, neprítomnosť niečoho, niekoho, neuskutočnenosť deja; op. s, so: káva bez cukru, bez kofeínu; miestnosť bez okien; šaty bez rukávov; jazdiť bez nehody; odísť bez pozdravu; prísť bez pozvania; rečniť bez prípravy; vzdať sa bez boja i pren.; písať bez chýb; zmiznúť bez stopy; nechať bez dozoru; prejsť bez povšimnutia i pren.; byť bez práce, bez miesta nemať zamestnanie; ostať bez následkov; ostať, byť bez peňazí, bez prostriedkov; povedať niečo bez rozmyslu; pracovať bez oddychu, bez prestávky; urobiť niečo bez ohľadu na niekoho, na niečo, bez príčiny, bez vedomia niekoho, bez zábran; poslúchnuť bez rečí, bez reptania; vyrastať bez otca, bez lásky; zabiť niekoho bez ľútosti, bez milosti; Sedeli bez pohnutia tesne vedľa seba. [I. Štrpka]; Vrátili sme sa k autu, nasadli sme a bez motora sme došli až do dedinky. [R. Sloboda]; šport. dvojka bez kormidelníka □ bez komentára (v odpovedi na otázku) odmietnutie vyjadriť svoj názor na konkrétnu aktuálnu situáciu, udalosť a pod.; nie je bez zaujímavosti je zaujímavé; nie je to bez významu má to význam; hovor. [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia
2. ▶ vyjadruje odpočítavanie, mínus, zn. +minus+: sedem bez dvoch je päť, sedem bez dva je päť
◘ fraz. chodí ako bez duše bez záujmu o okolie, apaticky; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný; bez hlavy a päty nezmyselný, nezmyselne; bez hraníc neobmedzene; bez ladu a skladu neusporiadane, neusporiadaný, v neporiadku; bez mihnutia oka neváhajúc, chladnokrvne; bez obáv smelo; bez okolkov otvorene, priamo; bez pardonu neberúc ohľad na nič; bez pochybností al. bez najmenších pochýb iste, bezpochyby, nepochybne; bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc; bez prestania ustavične; bez prieťahov hneď, ihneď, bezodkladne; bez problémov ľahko; bez rozdielu/výnimky všetci, všetko; bez slova mlčky; bez sporu nepochybne; bez svedkov osamote; bez veľkých slov skromne, úprimne; bez všetkého [urobiť niečo] a) ochotne, bez váhania b) (v odpovedi) pravdaže, samozrejme, isteže; bez výhrady úplne, celkom; bez vykrúcania priamo, rovno; bez zaváhania isto; bez zvyšku celkom; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; byť [celý/úplne] bez seba veľmi rozčúlený, dojatý a pod.; ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; povedať niečo bez obalu priamo, úprimne; rytier bez bázne a hany statočný a poriadny, dokonalý muž ◘ parem. jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez práce nie sú koláče; bez vetra sa ani lístok na strome nepohne keď sa o niečom hovorí, klebetí, obyčajne je na tom niečo pravdy
▷ bez ohľadu ↗ ohľad; bez rozdielu ↗ rozdiel

na¹ predl.
I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetlo ↗ i fraz.
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín
3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing
4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás
5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali
6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie
7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj
8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre
9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu
II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy
3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe
4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení
5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch
6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás
8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate
◘ fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas
▷ na báze ↗ báza; na konto ↗ konto; na poli ↗ pole; na rozdiel od ↗ rozdiel; na skok ↗ skok; na účet ↗ účet; na ujmu ↗ ujma; na úkor ↗ úkor; na vrub ↗ vrub; na základe ↗ základ

rozdiel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dva al. viaceré predmety, javy al. osoby, odchylnosť, odlišnosť, rozdielnosť, diferencia: malý, veľký, podstatný, zásadný, základný, značný, nepatrný r.; vekový, časový r., výškový r., klimatické, tepelné r-y; generačné r-y; cenový r.; robiť r. (r-y) rozlišovať; vyrovnávať, vyrovnať r-y; Nesnažila sa zmierniť kričiace rozdiely medzi životom svojím a ostatných trpiacich. (Zgur.);

mat. výsledok pri odčítaní; šport. bodový, gólový r. pomer bodov, gólov daných a obdržaných, skóre; el. tech. konštantný, potenciálový r. elektrického napätia rozdiel potenciálov na dvoch miestach vodiča

● bez rozdielu bez výnimky; všetci bez r-u každý; s tým r-om, že ibaže; na r. od niečoho v protiklade k niečomu, odlišne, odchylne;

2. (obyč. v mn. č.) nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, diferencia: stierať, vyrovnávať, vyrovnať r-y; spoločenské, sociálne, rasové, triedne, jazykové, povahové, majetkové, konfesionálne r-y; Nebude rozdielu medzi nami, ani utiskovaných, ani násilníkov. (Kuk.);

rozdielový príd. diferenčný: ekon. r-á renta druh dôchodku (v kapitalistickom zriadení); r-á daň; hud. r. tón ktorého kmitočet sa rovná rozdielu kmitočtov iných spoluznejúcich tónov; el. tech. r. kmitočet vznikajúci pri zlučovaní dvoch kmitočtov

rozdiel [-iel, -íl] m
1. znak al. súhrn znakov odlišujúci dva al. viaceré javy, osoby, predmety, odlišnosť, odchylnosť, rozdielnosť: priczina, pro kteru se mame smilstwi wistrihaty, gest rozdil mezy pohany a krestani (TC 1631); discrimen: rozdjl, rozdjlnost (KS 1763); rozdylu žadneho neny, zdaliž nemocneho položyss na drewenu anebo na zlatu postel (MC 18. st)
F. bez (všetkého) rozdielu bez výnimky: bez wsseckého rozdjlu dňe swátečnjho od dňe wssednjho prinucenj býwagu gednako pracowatj (MP 1718); známo gest, že poddaný gak ze swých, tak y z panských hor brez rozdjlu mnoho stromuw wytinagu (PH 1770); s tým (jedinkým/toliko/však ničmenej) r-om, že ibaže: w subtrákcie a do dáwanj zlomkůw, když rozdjlných gménownjkůw magú, rowným spůsobem pokračowati musýss, s tim gedinkým rozdjlem, že w dodáwánj kolik krátelůw dodati, w substrákcie kolik krátelůw odbjrati musýss (LU 1775); (mofti) rozkázal ortel chistaťi, jedním všecci mislem, jedními ústámi zemreňí hodních uznali, z tím toliko rozďílem, že panna slávňéj mala biť zmárňená, z triumphem na místo viveďená (BR 1785); s tim wssak ničmeneg rozdilom, že prwe nežli bi bola welebnost boska Adama a geho potomkow pod bremeno hrichu prworozeneho uhodila, to mluwila (SJ 18. st)
2. nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, diferencia: discrepantia: nesrownálost, rozdjl, zle rozdwogenj, zla proportya (KS 1763)
3. práv (o majetku) rozdelenie, majetkovoprávne vyrovnanie (obyč. medzi príbuznými dedičmi): kdyby pak na rosdyel prisslo, tehdy po polowjczy magj se statkem spolu odelytty (L. TRNOVEC 1584); Beno Benco za dobreg pamaty sweg a w dobrem zdrawy czynil w swem statku rozdyll sprawedliwy mezy siny swimy (P. ĽUPČA 1585); item pannam Annye a Dorotye Borcziczkeg dostal se w rozdyele grunt sedlacky w Dolnych Ozorowczach (BORČICE 1631); stal se rozdiel w dome zwrchu dotcženeho nebosstika Mikulasse Mlinare (ČACHTICE 1671); tak-li ge tomu, že y po ucinenom rozdjele potomcy neboheho Matussa Csernaya Pettykj penize pozicat pitali (TURIEC 18. st)
4. časť, oddiel, kapitola (v knihe): tomus; částka aneb rozdil welikég knjhi, rys knjhi (KS 1763); o prácách Blosyussowých w tomto nowém wýkladu, které na dewet rozdjlúw sa rozdelugú (BlR 18. st); swaty Pawel aposstol w druhem lystu ku Korintskim w rozdilu trinastem takto gest napisal (MK 18. st)
5. druh, sorta: rmen w trogem rozdielu se naleza a tolyko kwetem rozdielnost magy; hrach rymsky dwogiho rozdylu gest, lesny a domacy (HL 17. st); weci dobre, ktere na tomto swete milugeme, gsu trognasobneho rozdilu (MS 1758)
6. dĺžka, vzdialenosť, priestor: gestli bi pak w nektereg hore bane aneb ssachty gedna proti druheg bili udelane, tedi prwi marschaider neb meznik ma zelezo pres prostredek durchschlagu a prerubane diry prebiti a medzi nimy rozdil slussni sprawytj (MB 1701); pomoerium: rozdjl mezy zďama mestkyma a mezy domj (KS 1763); merag terchu hor, rozdyli potokúw, prostránstwá pol, wysokost nebéskú, hlubokost propásti (BlR 18. st)