Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

rozdeliť -ľ! dok.

1. delením utvoriť samostatné časti, diely: r. pomaranč na diely; r. záhradu na dvoje; dielo je r-ené na tri časti

2. rozvrhnúť, rozvrstviť (rovnomerne): správne si r. sily pri behu; účelné r-enie pracovného času

3. roztriediť podľa istého kritéria: r. listy podľa adresátov

4. (roz)dať viacerým ľuďom, porozdeľovať: r. majetok medzi dedičov; r. deťom darčeky; r. úlohy

5. oddeliť, odlúčiť, rozdvojiť: r. bijúcich sa šarvancov; čas nás ner-í;

nedok. rozdeľovať

// rozdeliť sa

1. rozčleniť sa, rozložiť sa na časti, diely: zástup sa r-l na dvoje; trieda sa r-la na dva tábory

2. zužitkovať, prežiť niečo spolu s niekým, podeliť sa: so ženou sa o všetko r-ia

3. oddeliť sa, odlúčiť sa, rozísť sa, rozlúčiť sa: bývalí spojenci sa r-li;

nedok. rozdeľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozdeliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; rozdeliť sa

rozdeliť -lí -lia rozdeľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


rozdeliť sa -lí sa -lia sa rozdeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

deliť -lí -lia deľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (čo) ▶ členiť, rozčleňovať istý celok na jednotlivé diely, zložky, rozoberať na časti: d. pozemok na parcely; d. slová na slabiky; d. pomaranč na jednotlivé mesiačiky; Hodiny tikajú, delia čas na minúty. [M. Urban]; Vojaci sa rozchádzajú, zachrípnutý stotník delí rotu na skupiny. [L. Ťažký]; Ľudská ruka nedelila, nekrájala, netvárnila túto krajinu, nedala jej ľudskú podobu. [D. Tatarka]
2. (koho, čo (podľa čoho)) ▶ rozdeľovať, usporadúvať podľa istých kritérií, zaraďovať do príslušnej rovnorodej skupiny; syn. triediť, roztrieďovať: d. jablká podľa veľkosti; d. tovar podľa kvality; d. žiakov podľa abecedy; d. športovcov podľa výkonnosti; d. ľudí na dobrých a zlých
3. (čo (komu/medzi kým); ø) ▶ oddeľovať z väčšieho celku a dávať viacerým ľuďom al. inštitúciám (obyč. podľa istých kritérií); syn. rozdeľovať, prideľovať, rozdávať: d. štátne pozemky; d. majetok deťom; d. si korisť medzi sebou; Prečo si jedlo nedelíte? Variť si môžete v jednom hrnci, ale potom si jedlo spravodlivo rozdeľte. [Ľ. Zúbek]; Nechaj tak, povedal raz Filopko, i tak polovicu rozfrckáš a nedelíš rovnako. Jednej veľa, druhej nič. [K. Jarunková]
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ tvoriť priestorovú al. časovú hranicu; syn. oddeľovať: rieka delí dva štáty; od najbližšej dediny ich delil úzky lesík; hala delí detskú izbu od obývačky; plot delí pozemok od cesty; Jedenásť sekúnd ju delí od bronzovej medaily. [NP 1982]
5. mat. (čo; čím; ø) ▶ určovať, koľkokrát je deliteľ obsiahnutý v delenci; vypočítavať delením; op. násobiť: d. dvadsať desiatimi; osem delené dvoma; d. celými, desatinnými číslami
fraz. delia ich [od seba] svety a) sú od seba veľmi ďaleko b) nerozumejú si, sú si cudzí; iba krok ho delil od smrti hrozilo mu smrteľné nebezpečenstvo
opak. delievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3rozdeliť, k 5vydeliť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky • rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri častirozdvojiťrozpoliťrozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénuutriediťroztriediťusporiadaťdiferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akostirozčlánkovať (utvoriť články) • rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči)


rozdať 1. dať viacerým ľuďom ako dar • darovaťpodarovať: rozdal deťom darčeky; daroval, podaroval žiakom knihyvenovaťkniž. zastar. obecať: venoval, obecal synom celý majetokrozdeliť (po častiach): rozdelil úspory deťomzried. rozdarovať: rozdarovala všetky hračkyporozdávaťporozdeľovaťpodeliť (postupne): porozdával, podelil maškrty všetkým

2. postupne dať • porozdávať: rozdal, porozdával karty hráčompodeliťrozdeliťporozdeľovať: vedúci rozdelil úlohykniž. rozdistribuovať


rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sarozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložkyrozštiepiť sarozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvilarozdvojiť sarozpoliť sarozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojilrozkúskovať sarozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobilakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborovroztrhnúť sarozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sarozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatkerozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť


rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častírozkúskovaťpokúskovaťrozdrobiťrozobraťrozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastkyrozatomizovaťexpr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častídistribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedkyrozparcelovaťnár.: roztáľovaťroztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatokrozlúpiťrozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orechpredeliťrozdvojiťrozpoliťrozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť mocroztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúdrozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvoprehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesomrozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinukniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielovrozkrojiťrozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláčrozkálaťrozštiepiťexpr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvojeporozdeľovaťpodeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazyrozdvojiť: rozdvojili bitkárovodlúčiťseparovaťizolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2


rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancovrozdvojiťrozpoltiťrozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťazroztrhnúťodtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od sebarozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe


roztriediť delením podľa istého kritéria utvoriť triedy, skupiny • potriediť: roztriedili, potriedili pošturozdeliťrozčleniťrozradiťrozklasifikovať: rozdelili, rozradili, rozklasifikovali výrobky podľa kvalityhovor. rozškatuľkovaťhovor. zastaráv.: rozsortírovaťposortírovať (často mechanicky): rozškatuľkovaná literatúrautriediť (zároveň usporiadať): utriedený materiál podľa abecedyprebraťpretriediť (zároveň oddeliť vhodné od nevhodného): pretriedené ovocieporoztrieďovať (postupne, viac vecí)


rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti • rozdeliťrozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácurozvrstviťroztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitostirozložiťzadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendyrozpočítaťrozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva rokyhovor.: načasovaťrozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivoškol. osnovať: osnovať učebnú látku


zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o) • zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa vekuzatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonuprideliťpričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru

2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné • rozvrhnúťrozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, časrozdeliťrozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

deliť, -í, -ia nedok.

1. (čo) nejaký celok členiť na diely, rozdeľovať na čiastky: d. niečo na polovicu, napoly, na dve časti, na kúsky;

2. (čo, koho) triediť, zaraďovať: d. niečo na skupiny; d. tovar podľa akosti, d. výrobky podľa druhov; mená delíme na podstatné a prídavné; d. ľudí na dobrých a zlých;

3. (čo komu, medzi koho i medzi kým) rozdeľovať, rozdávať: d. dary, peniaze, d. korisť medzi sebou; d. majetok medzi dedičov;

4. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať (najmä o priestore al. čase): hranice delia národy; veľká vzdialenosť nás delí od rodiska; pitvor delí kuchyňu od izieb; Minúty nás len delili od krásnej slávnosti. (Stod.)

5. (čo čím i bezpredm.) vykonávať jeden zo základných počtových úkonov, určovať, koľkokrát je obsiahnutý deliteľ v delenci: d. desať piatimi; dvanásť delené (nie „deleno“) štyrmi;

opak. delievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 rozdeliť, k 1, 2, 3 i podeliť, k 4 i oddeliť

|| deliť sa

1. členiť sa na diely, rozdeľovať sa na čiastky al. na skupiny: bunky sa delia; d. sa na dvoje, na dve polovice, napoly, d. sa na tri čiastky, skupiny, zložky; slovo sa delí na slabiky; kraje sa delia na okresy; ľudstvo sa delí na päť plemien;

2. rozchádzať sa, oddeľovať sa: Došli pod akýsi briežok, kde sa delili cesty. (Fig.)

3. (s kým o čo; s čím) rozdeľovať si niečo medzi sebou; mať podiel v niečom: d. sa (s niekým) o majetok, o výnos, o korisť, o moc; d. sa o niečo rovnakým dielom; Delili sa všetci pospolu, celá dedina o jednotlivé radosti a starosti. (Jil.); pren. Prejde do tretích susedov deliť sa s ovcami (Tim.) kradnúť ovce;

opak. delievať sa;

dok. k 1, 2, 3 rozdeliť sa, k 1, 3 i podeliť sa, k 2 oddeliť sa


rozdeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok.

1. (čo na čo, čo do čoho) nejaký celok rozčleniť, porozdeľovať na dve al. viaceré čiastky, na dva al. viaceré diely: r. niečo na dve, tri atď. časti, skupiny, do dvoch, troch, niekoľkých častí, skupín; r. niečo na dvoje, na troje; r. niečo na úseky, do úsekov, na dielce, do dielcov; r. slovo (na slabiky); Rozdeľte ju (sumu) na menšie kúsky. (Kuk.) (Bešeňová) bola rozdelená na tri časti: hornú, dolnú a prostrednú Bešeňovú. (Kal.) Prihladila mi vlasy nad čelom, ktoré som mala rozdelené cez prostriedok na cestičku. (Fig.)

2. (čo, koho) roztriediť, zatriediť, porozdeľovať (podľa určitého kritéria, podľa určitej zásady), klasifikovať: r. látku, materiál; r. niečo, niekoho na skupiny, do skupín, na druhy; Nakoniec zostali tí, ktorí si dobrovoľne nikam netrúfali. Tých rozdelili. (Taj.)

3. (čo; čo komu, medzi koho i medzi kým) porozdeľovať, podeliť, poprideľovať, prideliť: r. majetok, dedičstvo medzi dedičov, r. zisk, peniaze; r. poštu, balíky; r. úlohy, prácu; Ona všetky by rozdelila deťom. (Al.) Majú rozdeliť podiely dvom synom a dcére. (Jégé)

4. (koho) oddeliť, rozlúčiť, odlúčiť, rozdvojiť: Pre istotu možno tých pätnásť mužov rozdeliť do predného a zadného dvora. (Jégé) Taký je beh života: zviedol nás na krátky čas a rozdelil možno naveky. (Kuk.) Dvojitá cesta ich rozdelí. (Sládk.) Rozdelila ramenami dlhé ratolesti smutnej vŕby (Vaj.) rozhrnula.

5. (čo) rozvrstviť, rozložiť (rovnomerne), zadeliť: r. sily na celý čas (v práci, v zápase, v behu ap.); Tajomstvom práce na mlynici je rozdeliť si prudký pohyb na pomalý a vydržať s ním celý deň. (Ondr.);

nedok. rozdeľovať, -uje, -ujú i deliť

|| rozdeliť sa

1. rozčleniť sa, porozdeľovať sa na dve al. viac častí, skupín ap.: r. sa na dve skupiny, na dva tábory; r. sa na dvoje, na troje, napoly, na dve polovice; každá mladá bunka rozdelí sa na dve nové bunky;

2. (s kým o čo i bezpredm.) podeliť sa: Usiluje sa rozdeliť sa s nimi o svoje skúsenosti a znalosti. (Zúb.)

3. rozísť sa, rozdvojiť sa, rozlúčiť sa: V úzkej chodbičke sa deti rozdelia. Nižšie tri ročníky vojdú napravo. (Ráz.-Mart.) A hoc sa i r. 1848 rozdelili (Dobšinský uchýliac sa domov a Botto do Pešti na inžiniersky kurz), žili v priateľstve až do smrti. (Vlč.);

nedok. rozdeľovať sa

rozdeliť dk
1. čo na čo delením utvoriť samostatné časti, diely: známo gest wssem, že na čtiry stranki rozdeleny gest swět (SK 1697); statok naš maličky na prawe dwe polowice gsme rozdelily (s. l. 17. st); arestowane kože tenže richtar a cehowsky mystry powiny budu rowno na dwe cžasky rozdelity (CA 1706); roku tisycého patstého dwanasteho Maxymilyan Prwny, cysar, na deset okrsskuw rozdelel nemecku zem (KrP 1760); chalcedonica se rozmnoža w gari, kdis geg koren na stiri struky rozdelis a ka a kazdu stranku zo zemow zanehanow presadis (PR 18. st)
2. čo (komu, medzi koho i medzi kým) (roz)dať viacerým ľuďom, porozdeľovať, podeliť: prijali sme 200 zlatych uherskych, ktere medzi sebou sme rozdelili (ORAVA 1659); (sv. Vavrinec) poklady mezi chudobnych a bidnych rozdelil a rozdal (MS 1758); egerere praedam: lupez rozďeliti, rozdati; didere munia: rozďeliti úradi (KS 1763); ty musjss pet penezi ukradnuti a ge chudjm rozdeliti (VP 1764)
3. koho, čo (od koho, od čoho; proti komu) oddeliť, odlúčiť, rozdvojiť niekoho, niečo: spogenj manželske nemože any nema byti rozdielene a rozlucžene (BAg 1585); (Česi) se potom sami roztrhli a rozdelili gedni od druhjch (SC 17. st); prissel gsem, abich rozdelil čloweka proti otcy geho a dceru proty matery gegi (Le 1730); owce (sa) predesslým časem každý rok dwakráte okotili, z kterej pričiny beránky jarné od jesených rozdelené býwali (VOv 1779)
4. čo rozoznávať, rozlišovať niečo: dialektik pochibne wecy rozdeluge (KoB 1666); zrakem neb hledenim barwy rozdelugeme (KoA 17. st)
5. čo mat vydeliť, op vynásobiť: diwizia rozďelenj a diwidowati rozděliti znamená; s gakým numerem summu gsy rozmnožil, s takým numerem rozmnoženú summu rozděl (LU 1775); rozdeľovať ndk k 1: w poriadku nassem na čtirj častkj bežjcj rok rozdelugeme (BREZNO 1652 E); viscero: surowé masso ďeljm, rozďelugem (KS 1763); k 2: (kamenár) co za den wirobil, to z weliku ssťedrostý, on sam bywsse chudobny, chudobnym zagednak rozdelowal (SK 1697); statek mug na tento spusob rozdelugem a rozdeleni czinim (H. SRNIE 1740); slawné nasse panstwj žjrné penjze mezi sebau wždicky sprawedliwe rozdelowalo (H. TISOVNÍK 1784);
x. pren (Duch svätý) potrebny gest učitelum a kazatelum slowa božiho, aby prawe slowo božy rozdelowaly (COB 17. st) šírili; k 3: luka z horneg strany cesti rozdeluge Žibritowanom (KRUPINA 17. st); kdo tagi hrjch, hledá prjtelstwj; kdo z ginssú reču opakuge, rozďeluge smerenych (KB 1757); Pelusium: potok, ktery rozďeluge Arabiu od Aegypta (KS 1763);
x. pren kasstany pečene gečmenu muku a z octem prilitim twrdost prsuw rozdeluge (LR1 17. st) zmäkčuje; k 5: gednu resstánciu skrze druhú rozďelug, dokud wssecko rowné po odbjránj newygde (LU 1775); rozdeliť sa dk
1. na čo rozčleniť sa, rozložiť sa na časti, diely: na rozkaz božj muselo se more zastawiti, rozdeliti a swobodny pas synum yzraelskym dati (SP 1696); partilis: rozďelny, čo se rozďeliti može (KS 1763);
x. pren člowek gest mrtwy, když krew w žilach se rozdelj gako kysle mleko (RPo 1790) zrazí sa
2. (s kým ako, s čím) podeliť sa: Mikulass a gine dieti pieknie sie rozdielili (ŽK 1508); tenže Ferencz Žitko spolu s Bereczom Schrotom magy se z každow zemow sprawedlywe napoly rozdelytj (P. ĽUPČA 1576); flor 60 wsseckim sinom mogim poručžam, abi sa na patero rozdelily (DUBNICA n. V. 1713)
3. rozísť sa, rozlúčiť sa; oddeliť sa: Michael, starssj syn, posluchal otce, ba y Stefan, pokud wespolek gjssli, než gak se rozdelili, ponewadž na rozdilne mjsta meli gjsti, tehdy Stefan mladssj do prwnj krčmi wessel (RPo 1790); rozdeľovať sa ndk k 1: kmen stromu se rozdeluge na wetwy a ratolesti, ktere bywagj z listuw (OP 1685); bude_ly sa králówstwj w sebe rozďelowat, nemože to králôwstwj státi (KB 1756); limitor: rozďelugem sa (KS 1763); deň na gisté práce rozdelowat se má, žeby mysel z zahálkú nezleniwela (BlR 18. st); k 3: slowo božj, to zustawa prawj a činy gedno, ginj včitelowe se rozdelugj a činj puhe roty (WO 1670); tímto sa láska záse rozďeluge od nádege (BN 1790); rozdelugú sa mladé sstenata a gidú na pástwu (BlR 18. st)

rozďeliť rozďeliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozdeliť: →speex →vorbis
aby si ich rozdelili pour se les partager
horu, ktorá mi rozdelí la montagne qui me départage
ktorá mi rozdelí ľudí qui me départage les hommes
rozdelí medzi niekoľkých priateľov bénéfice soit partagé entre plusieurs amis
rozdelí medzi tieto plodiny répartie entre ces cultures
sa rozdelí medzi články est réparti entre les articles
sa rozdelí medzi tieto est répartie entre ces
zaisťovne by mali rozdeliť de réassurance devraient diviser
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu