Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozdeliť -ľ! dok.

1. delením utvoriť samostatné časti, diely: r. pomaranč na diely; r. záhradu na dvoje; dielo je r-ené na tri časti

2. rozvrhnúť, rozvrstviť (rovnomerne): správne si r. sily pri behu; účelné r-enie pracovného času

3. roztriediť podľa istého kritéria: r. listy podľa adresátov

4. (roz)dať viacerým ľuďom, porozdeľovať: r. majetok medzi dedičov; r. deťom darčeky; r. úlohy

5. oddeliť, odlúčiť, rozdvojiť: r. bijúcich sa šarvancov; čas nás ner-í;

nedok. rozdeľovať

// rozdeliť sa

1. rozčleniť sa, rozložiť sa na časti, diely: zástup sa r-l na dvoje; trieda sa r-la na dva tábory

2. zužitkovať, prežiť niečo spolu s niekým, podeliť sa: so ženou sa o všetko r-ia

3. oddeliť sa, odlúčiť sa, rozísť sa, rozlúčiť sa: bývalí spojenci sa r-li;

nedok. rozdeľovať sa

rozdeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok.

1. (čo na čo, čo do čoho) nejaký celok rozčleniť, porozdeľovať na dve al. viaceré čiastky, na dva al. viaceré diely: r. niečo na dve, tri atď. časti, skupiny, do dvoch, troch, niekoľkých častí, skupín; r. niečo na dvoje, na troje; r. niečo na úseky, do úsekov, na dielce, do dielcov; r. slovo (na slabiky); Rozdeľte ju (sumu) na menšie kúsky. (Kuk.) (Bešeňová) bola rozdelená na tri časti: hornú, dolnú a prostrednú Bešeňovú. (Kal.) Prihladila mi vlasy nad čelom, ktoré som mala rozdelené cez prostriedok na cestičku. (Fig.)

2. (čo, koho) roztriediť, zatriediť, porozdeľovať (podľa určitého kritéria, podľa určitej zásady), klasifikovať: r. látku, materiál; r. niečo, niekoho na skupiny, do skupín, na druhy; Nakoniec zostali tí, ktorí si dobrovoľne nikam netrúfali. Tých rozdelili. (Taj.)

3. (čo; čo komu, medzi koho i medzi kým) porozdeľovať, podeliť, poprideľovať, prideliť: r. majetok, dedičstvo medzi dedičov, r. zisk, peniaze; r. poštu, balíky; r. úlohy, prácu; Ona všetky by rozdelila deťom. (Al.) Majú rozdeliť podiely dvom synom a dcére. (Jégé)

4. (koho) oddeliť, rozlúčiť, odlúčiť, rozdvojiť: Pre istotu možno tých pätnásť mužov rozdeliť do predného a zadného dvora. (Jégé) Taký je beh života: zviedol nás na krátky čas a rozdelil možno naveky. (Kuk.) Dvojitá cesta ich rozdelí. (Sládk.) Rozdelila ramenami dlhé ratolesti smutnej vŕby (Vaj.) rozhrnula.

5. (čo) rozvrstviť, rozložiť (rovnomerne), zadeliť: r. sily na celý čas (v práci, v zápase, v behu ap.); Tajomstvom práce na mlynici je rozdeliť si prudký pohyb na pomalý a vydržať s ním celý deň. (Ondr.);

nedok. rozdeľovať, -uje, -ujú i deliť

|| rozdeliť sa

1. rozčleniť sa, porozdeľovať sa na dve al. viac častí, skupín ap.: r. sa na dve skupiny, na dva tábory; r. sa na dvoje, na troje, napoly, na dve polovice; každá mladá bunka rozdelí sa na dve nové bunky;

2. (s kým o čo i bezpredm.) podeliť sa: Usiluje sa rozdeliť sa s nimi o svoje skúsenosti a znalosti. (Zúb.)

3. rozísť sa, rozdvojiť sa, rozlúčiť sa: V úzkej chodbičke sa deti rozdelia. Nižšie tri ročníky vojdú napravo. (Ráz.-Mart.) A hoc sa i r. 1848 rozdelili (Dobšinský uchýliac sa domov a Botto do Pešti na inžiniersky kurz), žili v priateľstve až do smrti. (Vlč.);

nedok. rozdeľovať sa

rozdeľovať, rozdeľovať sa p. rozdeliť, rozdeliť sa

rozdeliť dk
1. čo na čo delením utvoriť samostatné časti, diely: známo gest wssem, že na čtiry stranki rozdeleny gest swět sk 1697; statok naš maličky na prawe dwe polowice gsme rozdelily s. l. 17. st; arestowane kože tenže richtar a cehowsky mystry powiny budu rowno na dwe cžasky rozdelity ca 1706; roku tisycého patstého dwanasteho Maxymilyan Prwny, cysar, na deset okrsskuw rozdelel nemecku zem krp 1760; chalcedonica se rozmnoža w gari, kdis geg koren na stiri struky rozdelis a ka a kazdu stranku zo zemow zanehanow presadis pr 18. st
2. čo (komu, medzi koho i medzi kým) (roz)dať viacerým ľuďom, porozdeľovať, podeliť: prijali sme 200 zlatych uherskych, ktere medzi sebou sme rozdelili orava 1659; (sv. Vavrinec) poklady mezi chudobnych a bidnych rozdelil a rozdal ms 1758; egerere praedam: lupez rozďeliti, rozdati; didere munia: rozďeliti úradi ks 1763; ty musjss pet penezi ukradnuti a ge chudjm rozdeliti vp 1764
3. koho, čo (od koho, od čoho; proti komu) oddeliť, odlúčiť, rozdvojiť niekoho, niečo: spogenj manželske nemože any nema byti rozdielene a rozlucžene bag 1585; (Česi) se potom sami roztrhli a rozdelili gedni od druhjch sc 17. st; prissel gsem, abich rozdelil čloweka proti otcy geho a dceru proty matery gegi le 1730; owce (sa) predesslým časem každý rok dwakráte okotili, z kterej pričiny beránky jarné od jesených rozdelené býwali vov 1779
4. čo rozoznávať, rozlišovať niečo: dialektik pochibne wecy rozdeluge kob 1666; zrakem neb hledenim barwy rozdelugeme koa 17. st
5. čo mat vydeliť, op vynásobiť: diwizia rozďelenj a diwidowati rozděliti znamená; s gakým numerem summu gsy rozmnožil, s takým numerem rozmnoženú summu rozděl lu 1775;
rozdeľovať ndk k 1: w poriadku nassem na čtirj častkj bežjcj rok rozdelugeme brezno 1652 e; viscero: surowé masso ďeljm, rozďelugem ks 1763; k 2: (kamenár) co za den wirobil, to z weliku ssťedrostý, on sam bywsse chudobny, chudobnym zagednak rozdelowal sk 1697; statek mug na tento spusob rozdelugem a rozdeleni czinim h. srnie 1740; slawné nasse panstwj žjrné penjze mezi sebau wždicky sprawedliwe rozdelowalo h. tisovník 1784; pren (Duch svätý) potrebny gest učitelum a kazatelum slowa božiho, aby prawe slowo božy rozdelowaly cob 17. st šírili; k 3: luka z horneg strany cesti rozdeluge Žibritowanom krupina 17. st; kdo tagi hrjch, hledá prjtelstwj; kdo z ginssú reču opakuge, rozďeluge smerenych kb 1757; Pelusium: potok, ktery rozďeluge Arabiu od Aegypta ks 1763; pren kasstany pečene gečmenu muku a z octem prilitim twrdost prsuw rozdeluge lr1 17. st zmäkčuje; k 5: gednu resstánciu skrze druhú rozďelug, dokud wssecko rowné po odbjránj newygde lu 1775;
rozdeliť sa dk
1. na čo rozčleniť sa, rozložiť sa na časti, diely: na rozkaz božj muselo se more zastawiti, rozdeliti a swobodny pas synum yzraelskym dati sp 1696; partilis: rozďelny, čo se rozďeliti može ks 1763; pren člowek gest mrtwy, když krew w žilach se rozdelj gako kysle mleko rpo 1790 zrazí sa
2. (s kým ako, s čím) podeliť sa: Mikulass a gine dieti pieknie sie rozdielili žk 1508; tenže Ferencz Žitko spolu s Bereczom Schrotom magy se z každow zemow sprawedlywe napoly rozdelytj p. ľupča 1576; flor 60 wsseckim sinom mogim poručžam, abi sa na patero rozdelily dubnica n. v. 1713
3. rozísť sa, rozlúčiť sa; oddeliť sa: Michael, starssj syn, posluchal otce, ba y Stefan, pokud wespolek gjssli, než gak se rozdelili, ponewadž na rozdilne mjsta meli gjsti, tehdy Stefan mladssj do prwnj krčmi wessel rpo 1790;
rozdeľovať sa ndk k 1: kmen stromu se rozdeluge na wetwy a ratolesti, ktere bywagj z listuw op 1685; bude ly sa králówstwj w sebe rozďelowat, nemože to králôwstwj státi kb 1756; limitor: rozďelugem sa ks 1763; deň na gisté práce rozdelowat se má, žeby mysel z zahálkú nezleniwela blr 18. st; k 3: slowo božj, to zustawa prawj a činy gedno, ginj včitelowe se rozdelugj a činj puhe roty wo 1670; tímto sa láska záse rozďeluge od nádege bn 1790; rozdelugú sa mladé sstenata a gidú na pástwu blr 18. st