biť, bije, bijú rozk. bi nedok.
1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach
● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;
2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)
3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)
4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)
5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)
6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)
7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)
8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)
9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;
dok. k 2 zbiť, nabiť;
k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť
|| biť sa
1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)
● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;
2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)
3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem
● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;
dok. k 1 pobiť sa
rozbiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.
1. (čo) úderom, nárazom porušiť celistvosť niečoho, pokaziť, zničiť, roztĺcť, roztrieštiť: r. sklo, hrniec, okno, r. vajce; r. (si, niekomu) hlavu, nos; r. niečo na (márne) kúsky; r. putá (Botto) oslobodiť sa; fyz. r. atóm, atómové jadro; pren.: My (sme) poznali biedu, ale rozbili (sme) ju (Bedn.) odstránili. Cengot zvončeka rozbil načisto sen a vrátil ju do skutočnosti (Hor.) prerušil, pretrhol.
2. (čo) porušiť, zničiť niečo ako celok, systém ap., spôsobiť rozklad niečoho: r. priateľstvo, manželstvo, r. spoločnosť, r. jednotu ľudu, národa; r. hniezdo kontrarevolúcie; Obec celkom rozbil Jonáš (Laz.) rozvadil ľudí. Chlapci rozbili polkruh, s výskotom a rehotom pochytali dievky y viedli ich do tanca. (Min.)
3. expr. (koho, čo) premôcť, poraziť, úplne zničiť, rozprášiť: r. armádu; Taliani nás rozbili. (Ondr.) Keby sme ich naraz prepadli, je možné, že by sme ich rozbili a našich vyslobodili. (Jégé)
4. expr. (čo) nosením, používaním, zlým zaobchádzaním roztrhať, poškodiť, zodrať: r. topánky, boty, nohavice, šaty;
5. kniž. zastar. r. stan usadiť sa, rozložiť sa, byť niekde: Kde teraz dlieš a rozbils` stany. (Hviezd.) Tu stran cesty rozbil svoj stan. (Škult.);
nedok. rozbíjať, -a, -ajú
|| rozbiť sa
1. úderom, nárazom sa rozlámať na kusy, roztĺcť sa, roztrieštiť sa, dodrúzgať sa: r. sa na kusy, na čriepky; Praštil ju (misu) o zem, takže sa rozbila na márne kusy. (Fel.)
● Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.
2. zničiť sa, stroskotať, zmariť sa, prekaziť sa, rozpadnúť sa: Plány sa rozbili na neprajných okolnostiach. (Vaj.) Nesmierne by ma mrzelo, keby sa na nejakom hlúpom nedorozumení malo rozbiť to, čo si všetci želáme. (Urb.) Dvorenie nadporučíka bolo prvým nárazom, ktorým rozbila sa tak skoro založená rodina. (Vaj.);
nedok. rozbíjať sa