rozbiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.
1. (čo) úderom, nárazom porušiť celistvosť niečoho, pokaziť, zničiť, roztĺcť, roztrieštiť: r. sklo, hrniec, okno, r. vajce; r. (si, niekomu) hlavu, nos; r. niečo na (márne) kúsky; r. putá (Botto) oslobodiť sa; fyz. r. atóm, atómové jadro; pren.: My (sme) poznali biedu, ale rozbili (sme) ju (Bedn.) odstránili. Cengot zvončeka rozbil načisto sen a vrátil ju do skutočnosti (Hor.) prerušil, pretrhol.
2. (čo) porušiť, zničiť niečo ako celok, systém ap., spôsobiť rozklad niečoho: r. priateľstvo, manželstvo, r. spoločnosť, r. jednotu ľudu, národa; r. hniezdo kontrarevolúcie; Obec celkom rozbil Jonáš (Laz.) rozvadil ľudí. Chlapci rozbili polkruh, s výskotom a rehotom pochytali dievky y viedli ich do tanca. (Min.)
3. expr. (koho, čo) premôcť, poraziť, úplne zničiť, rozprášiť: r. armádu; Taliani nás rozbili. (Ondr.) Keby sme ich naraz prepadli, je možné, že by sme ich rozbili a našich vyslobodili. (Jégé)
4. expr. (čo) nosením, používaním, zlým zaobchádzaním roztrhať, poškodiť, zodrať: r. topánky, boty, nohavice, šaty;
5. kniž. zastar. r. stan usadiť sa, rozložiť sa, byť niekde: Kde teraz dlieš a rozbils` stany. (Hviezd.) Tu stran cesty rozbil svoj stan. (Škult.);
nedok. rozbíjať, -a, -ajú
|| rozbiť sa
1. úderom, nárazom sa rozlámať na kusy, roztĺcť sa, roztrieštiť sa, dodrúzgať sa: r. sa na kusy, na čriepky; Praštil ju (misu) o zem, takže sa rozbila na márne kusy. (Fel.)
● Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.
2. zničiť sa, stroskotať, zmariť sa, prekaziť sa, rozpadnúť sa: Plány sa rozbili na neprajných okolnostiach. (Vaj.) Nesmierne by ma mrzelo, keby sa na nejakom hlúpom nedorozumení malo rozbiť to, čo si všetci želáme. (Urb.) Dvorenie nadporučíka bolo prvým nárazom, ktorým rozbila sa tak skoro založená rodina. (Vaj.);
nedok. rozbíjať sa