rozšíriť dk
1. čo zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: dilatare aciem: wogánské leženi rozssyriti; imperium terminare oceano: pánstwi rozssyriti až do mora ks 1763; nadalej se k velikomožneho pana noham klademe, ponižene žadajic pastvu rozširit a kozy trimat východná 1773 lp; jako se statek rozmnoži, tak museju y owčárne rozssirene býti vov 1779; loch za neboheg matky nasseg kupowan byl, pracow nassou wikopan a rozssiren pukanec 18. st; pren otvoriť, sprístupniť: rozssyrilo peklo dussy swu mp 1718; Buh srdco rozssyril blr 18. st; čym wic bude lidu w nebi, wic lasku rozssiri gš 1758 prejaví
2. čo roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť niečo: diducere circinum: kružidlo rozssyriti ks 1763; (Van Stiphout a René) sotwi plachti rozssirili, kďiž silný wíter do ních opríc náhle doprostred mora gich odňésel br 1785; strom swoge ratolesti a konare ssiroko roztáhnul a rozssjril sj 18. st; pren o, Gežjssy, mug Pane, rozssjr twe krjdla na mne pop 1723–24 ochraňuj ma
3. čo (na čo, čím) zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: dawame na znamost, ze mi chteicze duchodek gessmowi (!) tim wiczeg rossiriti, dali sme tomuze Ianik Ianowi na pol druha pluha leziczu zem krupina 1739; nekteri chceju swé pozorowáni y na rohy obzwlásstne baranůw rozssiriti vov 1779; každeho remesla regule mnohimi potrebnjmy regulamy su rozssjrene d. kubín 1791 doplnené; Simach pápež urízeňj to rozširil na dňi mučedlníkuw bn 1796; pren r. reč, slová rozrozprávať sa: dilatare orationem: rozssyriti reč ks 1763; swatá Božj rodička otewrela a rozssyrila slowá swé a wiceg mluwyla, nežli se ginde čjta w Ewangelium, žeby byla mluwila, dagjce nám prjklad, že w chwálach božjch wiceg máme mluwiti nežli w giných wěcách wp 1768
4. koho dať priestor niekomu: wčil nás rozssyril Pán a dopústil, aby sme se množili na zemi; nech rozssyri Bůh Yáffetha a nech prebywá w stánkoch Semowych kb 1757
5. čo (čím) zväčšiť, zveľadiť niečo: Pompejus valde auxit imperium: Pompejus rjssu welmi rozssýril wu 1750; milostiwe dowoliti račila Geg Gasnost cysarsko kral., aby ewangelickeho, kalwinskeho a reckeho naboženstwj lide w tich mystech, w kterich giž wlastne kostoly a sskoly magj, w sweg magetnosti takowe rozssiriti aneb y znowu budowati mohli poniky 1785; (opatrný sedliak) po kupectwi a handlowany a wsseligakim kunsstom a ffortilom gazdowstwi swe rozssiriti se usilowal mik 18. st
6. čo preniesť, rozniesť na rozličné miesta: pren twoga neskrocenost a nezdrzanliwost tento plamen rozmnozila a rossirila mk 18. st podnietila
7. čo (komu) urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť niečo: powest, gmeno dobre biwa rozssirene za hory y za more bv 1652; Machabeus rozssyril sláwu lidu swému kb 1756; kacirstwo te negbohatsse kostely katolicke opanowalo, blud swug rossirilo a s tim spusobem oprawdiwu wiru katolicku welmi umenssilo spr 1783; učenj toto po wsseckych stranach sweta gest rozssjrene sj 18. st;
rozširovať ndk k 1: kowačowy, čuo obruč wrchnu a podrassky na pokow meskj potahal y obluk rossirowal, den 15 žilina 1693–94; (elebor čierny) ffystuly dostatečne rozssiruge y umrtwuge hl 17. st dar čloweka rozssyruge cestu geho a pred knjžatama prostránstwj mu činj kb 1757; protermino: hranicu, chotár rozssyrugem, pomykám dálég ks 1763; walassi s owcamy w hore kossarugiczy z roka na rok horu pomaly klčuwaly a tak pomaly holye rozssiruwaly s. l. 1780; pren když se tak Gežiss miluge, tá milost se nezhassuge, wýc roste a rozssýruge cc 1655 silnie; (Pán) kdiž rozssyruge lásku, aby milowal neprjtelu, trápi sa z unowanjm mnohych neprjtelúw blr 18. st prejavuje; k 2: papyr papyrnik w papyrnj dela z hander starych na kassi potlučenjch, cžehož fformach nabraneho rozssyruge na archy op 1685; nech se nadé mnú neradugú, ktery sa my protiwá, ktery mňa nenáwiďá y rozssyrowali na mňa usta swé, powjdali haha, haha, wideli oči nasse blr 18. st; k 3: wssecky wecy meské, prawa a slobody obhagowat a podle negwetsy možnosty mogeg rozssirowat budem zvolen 1737; teto weci nam pryležitost zawdawagj, abychom nassi znamost rossirowali rpo 1790; (človek) nech swúg rozum nerossyruge, ale pospróste o Bohu nech myslj blr 18. st; w cely deň ňerozssyrug na gine wecy mysel twu, gediňe na to, čo ku rozgimaňi cyliti muže cdu 18. st; pren nechcem tu dalegsse reč rossyrowat, rozmnožowat sj 18. st zbytočne dlho rozprávať; (dialektik) osweczuge z prjklady dluze, ačkoly nerozssjruge, any neodstupuge od wecy kob 1666 nenaťahuje k 5: nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penezmy obchod meho maličkeho hospodarstwy obhagowan a rozssirowan byl martin 1623; zdrawa bud, ktera me kralowstwj a panstwj rozssirugess a rozmnožugess sp 1696; tutory y o to se usilowaly, aby ho (statok) radneg sirotam k dobremu rozssirowaly a rozmahaly pukanec 1774; zaden nema z ubliženim bližniho sweho swug osoch hledaty, any magetnost swogu rossirowaty a rozmahaty pukanec 18. st; k 7: když učytel žádnu nowotnost neohlassuge, než potwrdene guž učeny prednássa a rozssyruge, neňy potrebne, aby toto nowyma zázrakmy upewnyl pp 1734; kupectví príhodné v Komárne vždy bylo, nebo množství lidu skrz Dunaj chodilo, slávu Komárna velmi rozširujíc asl 1763; Stephan wsudi rosiruwal wiru katoliczku káz 18. st;
rozšíriť sa dk
1. zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: gestly žeby se potom opet chtela ta rana rossyryty a dale se opet rozmnožyty, učzyn opet gako prwe, z olegem czyhelnym kle 1740; cresco: rozssýriti se wu 1750; do strkowitég planeg zemi zasadeným malinowým stromkom ma se prostredny koren odrubať, tak aby giné kragne korene se rozssyrit a rozmnožowat se mohli bin 1799; presadzagu se planti, abi tukssge rostli a se rossirili pr 18. st rozrástli sa; pren laska w swete se rozssirila ku nasseg znamosti gš 1758 prevládla; zlosť táto sa rozširila br 1785 rozmohla sa
2. (v čom) zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu rozmnožiť sa, znásobiť sa: bydlel Yzrahel w Aegypte y rozssyril y rozmnožil se wélmy kb 1757; cyrkew Krystowa se smohla a rozssjrila vp 1764; pren longius prolapsus sum: dalsség rozssyril sem se w reči ks 1763 rozrozprával som sa
3. prenášaním, roznášaním ap. sa dostať na rozličné miesta: tmy egipcké na cely swet rozssira se strassně gš 1758; aby se nemoc dáleg mezy statkem nerozssirila, potem wezmime 2 funti tabakowého listu ze stupkami; nizké owčárne jsu z tej pričiny sskodliwé, ponewač se pára w nich rozssiriti nemůže vov 1779; nech se ssatku mocne uwaže noha podle uhrizeneho mista, aby ged daleg nemohel se rozssiriti nn 18. st
• r. sa ako oheň veľmi rýchle: co se pričin dotýče, této gsu obzwlásstné w dohánánj cýzýho nakaženýho dobytka, skrze co se y důl gako neychytregssý oheň rozssýril škd 1775
4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa: lutheranske včenj tak skoro a mocně se pozdwihlo a rozssyrylo rw 1702; wyra katolicka hluboko se zakorenila a dalece rossirila ms 1758; klevetáňí toto ňélen ňeutíchňe, ale sa i rozšírí br 1785;
rozširovať sa ndk k 1: predmestiamy mestečko se rossjruge kob 1666; any passjenok, any kossgenok sa nerozssirowal ružomberok 1776; to každodenny skussenost winaučuge, že se giž okolo tretiho tehotnosty mesice matky telo začina rossirowaty a okruhlity šd 1784; kdis pssenicze kwitnu, rozrežug spodňe pňe stromow na kury, budu se ty roširowat pr 18. st; pren persecare aliquod vitium, ne serpat: ňekterég zlosti preťati cestu, žeby se nerozssyrowala ks 1763 nerozmáhala; k 3: oheň dáleg se rozssýruge mps 1777; k 4: tato formula prisahy se gako neslussna rossiruwala boca 1762; dobra powest swatého Pachomiusse wssudi se rozssirowala vp 1764; guž ge wystawený oltár, pri kterem čest a chwála Bohu se dnes rozssyruge pia 1782
rozširovať, rozširovať sa p.
rozšíriť