Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rozšíriť -i dok.

1. zväčšiť šírku, plochu al. objem: r. chodník, úzky vchod, r. si plášť, r-ený hrudník

2. zväčšiť počet, rozsah al. obsah: r. výrobu, r. si vedomosti, r. služby zákazníkom, r. chorobu, r-ené vydanie

3. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. klebetu, zvesť; všeobecne r-ený názor;

nedok. rozširovať

// rozšíriť sa

1. zväčšiť svoju šírku, plochu al. objem: oči sa mu r-li, koryto rieky sa po záplavách r-lo

2. zväčšiť svoj počet, rozsah al. obsah: choroba sa r-la; byť r-ený vyskytovať sa; štúdiom sa jeho duševný obzor r-l

3. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: správa sa rýchlo r-la po meste;

nedok. rozširovať sa

1. k 1 – 3

2. zoširoka, podrobne hovoriť, rozprávať, šíriť sa: o veci sa netreba ďalej r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

rozširovať ‑uje ‑ujú nedok.; rozširovať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať • ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium • šíriť • rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody • učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia • kázať • apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike • propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovať • šíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživy • hlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenie • ponúkať • robiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom

raziť¹ 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety

2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu

3. porov. prebiť sa

rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem • rozširovať sa • rozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširuje • duť sa • nadúvať sa • vzdúvať sa • nafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala

2. p. rozhadzovať sa

rozširovať sa p. hovoriť 1

šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

rozšíriť, -i, -ia dok. (čo)

1. zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: r. cestu, r. park, mestskú štvrť, r. fabrické objekty; Malú plošinku rozšírili odkopom svahu. (Karv.) Čistý vzduch rozšíri ti hruď. (Čaj.)

2. roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť: r. krídla, ramená; Nivská rozšírila vejár. (Tim.)

3. zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: r. výrobu, akumuláciu, r. sortiment výrobkov; r. súbor divadla; r. moc, vládu, práva, privilégia niekoho; r. vedomosti niekoho; r. okruh čitateľov;

4. preniesť, rozniesť, poroznášať na viac objektov, na rozličné miesta: muchy rozšíria veľa chorôb;

5. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. zvesť, zprávu, r. nejakú mienku, názor; (Pavlík) bežal rozšíriť svoju radosť. (Min.);

nedok. rozširovať

|| rozšíriť sa

1. (bezpredm. i v čo) zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: nozdry sa rozšíria; oči, zrenice sa rozšírili; Dolinka sa rozšírila v útulnú kotlinu. (Kuk.)

2. zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu; rozmnožiť sa, znásobiť sa: priemysel sa rozšíril, agenda sa rozšírila; osevná plocha sa rozšírila; práva, vedomosti občanov sa rozšírili, duševný obzor ľudí sa rozšíril;

3. prenášaním, roznášaním, expanziou ap. dostať sa na rozličné miesta, na viac objektov: detská obrna sa rozšírila; zápach sa rozšíril; Ticho sa rozšírilo až za kordón. (Urb.) Rozšírila sa mu strašná nechuť po celom tele. (Min.) Adele sa rozšírilo po útrobách teplo. (Vaj.)

4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: Rozšírila sa zvesť o smrti Marka Cudráka. (Jil.) V malej dedine sa taká zpráva rýchlo rozšíri. (Tal.);

nedok. rozširovať sa

rozširovať, -uje, -ujú nedok. p. rozšíriť

|| rozširovať sa

1-3. p. rozšíriť sa;

4. (o čom) zoširoka, podrobne hovoriť, rozprávať: netreba sa o veci (ďalej, viacej) r.

Morfologický analyzátor

rozširovať nedokonavé sloveso
(ja) rozširujem VKesa+; (ty) rozširuješ VKesb+; (on, ona, ono) rozširuje VKesc+; (my) rozširujeme VKepa+; (vy) rozširujete VKepb+; (oni, ony) rozširujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozširoval VLesam+; (ona) rozširovala VLesaf+; (ono) rozširovalo VLesan+; (oni, ony) rozširovali VLepah+;
(ty) rozširuj! VMesb+; (my) rozširujme! VMepa+; (vy) rozširujte! VMepb+;
(nejako) rozširujúc VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

rozšíriť dk
1. čo zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: dilatare aciem: wogánské leženi rozssyriti; imperium terminare oceano: pánstwi rozssyriti až do mora ks 1763; nadalej se k velikomožneho pana noham klademe, ponižene žadajic pastvu rozširit a kozy trimat východná 1773 lp; jako se statek rozmnoži, tak museju y owčárne rozssirene býti vov 1779; loch za neboheg matky nasseg kupowan byl, pracow nassou wikopan a rozssiren pukanec 18. st; pren otvoriť, sprístupniť: rozssyrilo peklo dussy swu mp 1718; Buh srdco rozssyril blr 18. st; čym wic bude lidu w nebi, wic lasku rozssiri gš 1758 prejaví
2. čo roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť niečo: diducere circinum: kružidlo rozssyriti ks 1763; (Van Stiphout a René) sotwi plachti rozssirili, kďiž silný wíter do ních opríc náhle doprostred mora gich odňésel br 1785; strom swoge ratolesti a konare ssiroko roztáhnul a rozssjril sj 18. st; pren o, Gežjssy, mug Pane, rozssjr twe krjdla na mne pop 1723–24 ochraňuj ma
3. čo (na čo, čím) zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: dawame na znamost, ze mi chteicze duchodek gessmowi (!) tim wiczeg rossiriti, dali sme tomuze Ianik Ianowi na pol druha pluha leziczu zem krupina 1739; nekteri chceju swé pozorowáni y na rohy obzwlásstne baranůw rozssiriti vov 1779; každeho remesla regule mnohimi potrebnjmy regulamy su rozssjrene d. kubín 1791 doplnené; Simach pápež urízeňj to rozširil na dňi mučedlníkuw bn 1796; pren r. reč, slová rozrozprávať sa: dilatare orationem: rozssyriti reč ks 1763; swatá Božj rodička otewrela a rozssyrila slowá swé a wiceg mluwyla, nežli se ginde čjta w Ewangelium, žeby byla mluwila, dagjce nám prjklad, že w chwálach božjch wiceg máme mluwiti nežli w giných wěcách wp 1768
4. koho dať priestor niekomu: wčil nás rozssyril Pán a dopústil, aby sme se množili na zemi; nech rozssyri Bůh Yáffetha a nech prebywá w stánkoch Semowych kb 1757
5. čo (čím) zväčšiť, zveľadiť niečo: Pompejus valde auxit imperium: Pompejus rjssu welmi rozssýril wu 1750; milostiwe dowoliti račila Geg Gasnost cysarsko kral., aby ewangelickeho, kalwinskeho a reckeho naboženstwj lide w tich mystech, w kterich giž wlastne kostoly a sskoly magj, w sweg magetnosti takowe rozssiriti aneb y znowu budowati mohli poniky 1785; (opatrný sedliak) po kupectwi a handlowany a wsseligakim kunsstom a ffortilom gazdowstwi swe rozssiriti se usilowal mik 18. st
6. čo preniesť, rozniesť na rozličné miesta: pren twoga neskrocenost a nezdrzanliwost tento plamen rozmnozila a rossirila mk 18. st podnietila
7. čo (komu) urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť niečo: powest, gmeno dobre biwa rozssirene za hory y za more bv 1652; Machabeus rozssyril sláwu lidu swému kb 1756; kacirstwo te negbohatsse kostely katolicke opanowalo, blud swug rossirilo a s tim spusobem oprawdiwu wiru katolicku welmi umenssilo spr 1783; učenj toto po wsseckych stranach sweta gest rozssjrene sj 18. st;
rozširovať ndk k 1: kowačowy, čuo obruč wrchnu a podrassky na pokow meskj potahal y obluk rossirowal, den 15 žilina 1693–94; (elebor čierny) ffystuly dostatečne rozssiruge y umrtwuge hl 17. st dar čloweka rozssyruge cestu geho a pred knjžatama prostránstwj mu činj kb 1757; protermino: hranicu, chotár rozssyrugem, pomykám dálég ks 1763; walassi s owcamy w hore kossarugiczy z roka na rok horu pomaly klčuwaly a tak pomaly holye rozssiruwaly s. l. 1780; pren když se tak Gežiss miluge, tá milost se nezhassuge, wýc roste a rozssýruge cc 1655 silnie; (Pán) kdiž rozssyruge lásku, aby milowal neprjtelu, trápi sa z unowanjm mnohych neprjtelúw blr 18. st prejavuje; k 2: papyr papyrnik w papyrnj dela z hander starych na kassi potlučenjch, cžehož fformach nabraneho rozssyruge na archy op 1685; nech se nadé mnú neradugú, ktery sa my protiwá, ktery mňa nenáwiďá y rozssyrowali na mňa usta swé, powjdali haha, haha, wideli oči nasse blr 18. st; k 3: wssecky wecy meské, prawa a slobody obhagowat a podle negwetsy možnosty mogeg rozssirowat budem zvolen 1737; teto weci nam pryležitost zawdawagj, abychom nassi znamost rossirowali rpo 1790; (človek) nech swúg rozum nerossyruge, ale pospróste o Bohu nech myslj blr 18. st; w cely deň ňerozssyrug na gine wecy mysel twu, gediňe na to, čo ku rozgimaňi cyliti muže cdu 18. st; pren nechcem tu dalegsse reč rossyrowat, rozmnožowat sj 18. st zbytočne dlho rozprávať; (dialektik) osweczuge z prjklady dluze, ačkoly nerozssjruge, any neodstupuge od wecy kob 1666 nenaťahuje k 5: nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penezmy obchod meho maličkeho hospodarstwy obhagowan a rozssirowan byl martin 1623; zdrawa bud, ktera me kralowstwj a panstwj rozssirugess a rozmnožugess sp 1696; tutory y o to se usilowaly, aby ho (statok) radneg sirotam k dobremu rozssirowaly a rozmahaly pukanec 1774; zaden nema z ubliženim bližniho sweho swug osoch hledaty, any magetnost swogu rossirowaty a rozmahaty pukanec 18. st; k 7: když učytel žádnu nowotnost neohlassuge, než potwrdene guž učeny prednássa a rozssyruge, neňy potrebne, aby toto nowyma zázrakmy upewnyl pp 1734; kupectví príhodné v Komárne vždy bylo, nebo množství lidu skrz Dunaj chodilo, slávu Komárna velmi rozširujíc asl 1763; Stephan wsudi rosiruwal wiru katoliczku káz 18. st;
rozšíriť sa dk
1. zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: gestly žeby se potom opet chtela ta rana rossyryty a dale se opet rozmnožyty, učzyn opet gako prwe, z olegem czyhelnym kle 1740; cresco: rozssýriti se wu 1750; do strkowitég planeg zemi zasadeným malinowým stromkom ma se prostredny koren odrubať, tak aby giné kragne korene se rozssyrit a rozmnožowat se mohli bin 1799; presadzagu se planti, abi tukssge rostli a se rossirili pr 18. st rozrástli sa; pren laska w swete se rozssirila ku nasseg znamosti gš 1758 prevládla; zlosť táto sa rozširila br 1785 rozmohla sa
2. (v čom) zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu rozmnožiť sa, znásobiť sa: bydlel Yzrahel w Aegypte y rozssyril y rozmnožil se wélmy kb 1757; cyrkew Krystowa se smohla a rozssjrila vp 1764; pren longius prolapsus sum: dalsség rozssyril sem se w reči ks 1763 rozrozprával som sa
3. prenášaním, roznášaním ap. sa dostať na rozličné miesta: tmy egipcké na cely swet rozssira se strassně gš 1758; aby se nemoc dáleg mezy statkem nerozssirila, potem wezmime 2 funti tabakowého listu ze stupkami; nizké owčárne jsu z tej pričiny sskodliwé, ponewač se pára w nich rozssiriti nemůže vov 1779; nech se ssatku mocne uwaže noha podle uhrizeneho mista, aby ged daleg nemohel se rozssiriti nn 18. st
• r. sa ako oheň veľmi rýchle: co se pričin dotýče, této gsu obzwlásstné w dohánánj cýzýho nakaženýho dobytka, skrze co se y důl gako neychytregssý oheň rozssýril škd 1775
4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa: lutheranske včenj tak skoro a mocně se pozdwihlo a rozssyrylo rw 1702; wyra katolicka hluboko se zakorenila a dalece rossirila ms 1758; klevetáňí toto ňélen ňeutíchňe, ale sa i rozšírí br 1785;
rozširovať sa ndk k 1: predmestiamy mestečko se rossjruge kob 1666; any passjenok, any kossgenok sa nerozssirowal ružomberok 1776; to každodenny skussenost winaučuge, že se giž okolo tretiho tehotnosty mesice matky telo začina rossirowaty a okruhlity šd 1784; kdis pssenicze kwitnu, rozrežug spodňe pňe stromow na kury, budu se ty roširowat pr 18. st; pren persecare aliquod vitium, ne serpat: ňekterég zlosti preťati cestu, žeby se nerozssyrowala ks 1763 nerozmáhala; k 3: oheň dáleg se rozssýruge mps 1777; k 4: tato formula prisahy se gako neslussna rossiruwala boca 1762; dobra powest swatého Pachomiusse wssudi se rozssirowala vp 1764; guž ge wystawený oltár, pri kterem čest a chwála Bohu se dnes rozssyruge pia 1782