rozšíriť dk
1. čo zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: dilatare aciem: wogánské leženi rozssyriti; imperium terminare oceano: pánstwi rozssyriti až do mora (KS 1763); nadalej se k velikomožneho pana noham klademe, ponižene žadajic pastvu rozširit a kozy trimat (VÝCHODNÁ 1773 LP); jako se statek rozmnoži, tak museju y owčárne rozssirene býti (VOv 1779); loch za neboheg matky nasseg kupowan byl, pracow nassou wikopan a rozssiren (PUKANEC 18. st); pren otvoriť, sprístupniť: rozssyrilo peklo dussy swu (MP 1718); Buh srdco rozssyril (BlR 18. st); čym wic bude lidu w nebi, wic lasku rozssiri (GŠ 1758) prejaví
2. čo roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť niečo: diducere circinum: kružidlo rozssyriti (KS 1763); (Van Stiphout a René) sotwi plachti rozssirili, kďiž silný wíter do ních opríc náhle doprostred mora gich odňésel (BR 1785); strom swoge ratolesti a konare ssiroko roztáhnul a rozssjril (SJ 18. st);
x. pren o, Gežjssy, mug Pane, rozssjr twe krjdla na mne (PoP 1723-24) ochraňuj ma
3. čo (na čo, čím) zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: dawame na znamost, ze mi chteicze duchodek gessmowi (!) tim wiczeg rossiriti, dali sme tomuze Ianik Ianowi na pol druha pluha leziczu zem (KRUPINA 1739); nekteri chceju swé pozorowáni y na rohy obzwlásstne baranůw rozssiriti (VOv 1779); každeho remesla regule mnohimi potrebnjmy regulamy su rozssjrene (D. KUBÍN 1791) doplnené; Simach pápež urízeňj to rozširil na dňi mučedlníkuw (BN 1796);
x. pren r. reč, slová rozrozprávať sa: dilatare orationem: rozssyriti reč (KS 1763); swatá Božj rodička otewrela a rozssyrila slowá swé a wiceg mluwyla, nežli se ginde čjta w Ewangelium, žeby byla mluwila, dagjce nám prjklad, že w chwálach božjch wiceg máme mluwiti nežli w giných wěcách (WP 1768)
4. koho dať priestor niekomu: wčil nás rozssyril Pán a dopústil, aby sme se množili na zemi; nech rozssyri Bůh Yáffetha a nech prebywá w stánkoch Semowych (KB 1757)
5. čo (čím) zväčšiť, zveľadiť niečo: Pompejus valde auxit imperium: Pompejus rjssu welmi rozssýril (WU 1750); milostiwe dowoliti račila Geg Gasnost cysarsko kral., aby ewangelickeho, kalwinskeho a reckeho naboženstwj lide w tich mystech, w kterich giž wlastne kostoly a sskoly magj, w sweg magetnosti takowe rozssiriti aneb y znowu budowati mohli (PONIKY 1785); (opatrný sedliak) po kupectwi a handlowany a wsseligakim kunsstom a ffortilom gazdowstwi swe rozssiriti se usilowal (MiK 18. st)
6. čo preniesť, rozniesť na rozličné miesta: pren twoga neskrocenost a nezdrzanliwost tento plamen rozmnozila a rossirila (MK 18. st) podnietila
7. čo (komu) urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť niečo: powest, gmeno dobre biwa rozssirene za hory y za more (BV 1652); Machabeus rozssyril sláwu lidu swému (KB 1756); kacirstwo te negbohatsse kostely katolicke opanowalo, blud swug rossirilo a s tim spusobem oprawdiwu wiru katolicku welmi umenssilo (SPr 1783); učenj toto po wsseckych stranach sweta gest rozssjrene (SJ 18. st); rozširovať ndk k 1: kowačowy, čuo obruč wrchnu a podrassky na pokow meskj potahal y obluk rossirowal, den 15 (ŽILINA 1693-94); (elebor čierny) ffystuly dostatečne rozssiruge y umrtwuge (HL 17. st) dar čloweka rozssyruge cestu geho a pred knjžatama prostránstwj mu činj (KB 1757); protermino: hranicu, chotár rozssyrugem, pomykám dálég (KS 1763); walassi s owcamy w hore kossarugiczy z roka na rok horu pomaly klčuwaly a tak pomaly holye rozssiruwaly (s. l. 1780);
x. pren když se tak Gežiss miluge, tá milost se nezhassuge, wýc roste a rozssýruge (CC 1655) silnie; (Pán) kdiž rozssyruge lásku, aby milowal neprjtelu, trápi sa z unowanjm mnohych neprjtelúw (BlR 18. st) prejavuje; k 2: papyr papyrnik w papyrnj dela z hander starych na kassi potlučenjch, cžehož fformach nabraneho rozssyruge na archy (OP 1685); nech se nadé mnú neradugú, ktery sa my protiwá, ktery mňa nenáwiďá y rozssyrowali na mňa usta swé, powjdali haha, haha, wideli oči nasse (BlR 18. st); k 3: wssecky wecy meské, prawa a slobody obhagowat a podle negwetsy možnosty mogeg rozssirowat budem (ZVOLEN 1737); teto weci nam pryležitost zawdawagj, abychom nassi znamost rossirowali (RPo 1790); (človek) nech swúg rozum nerossyruge, ale pospróste o Bohu nech myslj (BlR 18. st); w cely deň ňerozssyrug na gine wecy mysel twu, gediňe na to, čo ku rozgimaňi cyliti muže (CDu 18. st);
x. pren nechcem tu dalegsse reč rossyrowat, rozmnožowat (SJ 18. st) zbytočne dlho rozprávať; (dialektik) osweczuge z prjklady dluze, ačkoly nerozssjruge, any neodstupuge od wecy (KoB 1666) nenaťahuje k 5: nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penezmy obchod meho maličkeho hospodarstwy obhagowan a rozssirowan byl (MARTIN 1623); zdrawa bud, ktera me kralowstwj a panstwj rozssirugess a rozmnožugess (SP 1696); tutory y o to se usilowaly, aby ho (statok) radneg sirotam k dobremu rozssirowaly a rozmahaly (PUKANEC 1774); zaden nema z ubliženim bližniho sweho swug osoch hledaty, any magetnost swogu rossirowaty a rozmahaty (PUKANEC 18. st); k 7: když učytel žádnu nowotnost neohlassuge, než potwrdene guž učeny prednássa a rozssyruge, neňy potrebne, aby toto nowyma zázrakmy upewnyl (PP 1734); kupectví príhodné v Komárne vždy bylo, nebo množství lidu skrz Dunaj chodilo, slávu Komárna velmi rozširujíc (ASL 1763); Stephan wsudi rosiruwal wiru katoliczku (Káz 18. st); rozšíriť sa dk
1. zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: gestly žeby se potom opet chtela ta rana rossyryty a dale se opet rozmnožyty, učzyn opet gako prwe, z olegem czyhelnym (KLe 1740); cresco: rozssýriti se (WU 1750); do strkowitég planeg zemi zasadeným malinowým stromkom ma se prostredny koren odrubať, tak aby giné kragne korene se rozssyrit a rozmnožowat se mohli (BiN 1799); presadzagu se planti, abi tukssge rostli a se rossirili (PR 18. st) rozrástli sa;
x. pren laska w swete se rozssirila ku nasseg znamosti (GŠ 1758) prevládla; zlosť táto sa rozširila (BR 1785) rozmohla sa
2. (v čom) zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu rozmnožiť sa, znásobiť sa: bydlel Yzrahel w Aegypte y rozssyril y rozmnožil se wélmy (KB 1757); cyrkew Krystowa se smohla a rozssjrila (VP 1764);
x. pren longius prolapsus sum: dalsség rozssyril sem se w reči (KS 1763) rozrozprával som sa
3. prenášaním, roznášaním ap. sa dostať na rozličné miesta: tmy egipcké na cely swet rozssira se strassně (GŠ 1758); aby se nemoc dáleg mezy statkem nerozssirila, potem wezmime 2 funti tabakowého listu ze stupkami; nizké owčárne jsu z tej pričiny sskodliwé, ponewač se pára w nich rozssiriti nemůže (VOv 1779); nech se ssatku mocne uwaže noha podle uhrizeneho mista, aby ged daleg nemohel se rozssiriti (NN 18. st)
F. r. sa ako oheň veľmi rýchle: co se pričin dotýče, této gsu obzwlásstné w dohánánj cýzýho nakaženýho dobytka, skrze co se y důl gako neychytregssý oheň rozssýril (ŠkD 1775)
4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa: lutheranske včenj tak skoro a mocně se pozdwihlo a rozssyrylo (RW 1702); wyra katolicka hluboko se zakorenila a dalece rossirila (MS 1758); klevetáňí toto ňélen ňeutíchňe, ale sa i rozšírí (BR 1785); rozširovať sa ndk k 1: predmestiamy mestečko se rossjruge (KoB 1666); any passjenok, any kossgenok sa nerozssirowal (RUŽOMBEROK 1776); to každodenny skussenost winaučuge, že se giž okolo tretiho tehotnosty mesice matky telo začina rossirowaty a okruhlity (ŠD 1784); kdis pssenicze kwitnu, rozrežug spodňe pňe stromow na kury, budu se ty roširowat (PR 18. st);
x. pren persecare aliquod vitium, ne serpat: ňekterég zlosti preťati cestu, žeby se nerozssyrowala (KS 1763) nerozmáhala; k 3: oheň dáleg se rozssýruge (MPS 1777); k 4: tato formula prisahy se gako neslussna rossiruwala (BOCA 1762); dobra powest swatého Pachomiusse wssudi se rozssirowala (VP 1764); guž ge wystawený oltár, pri kterem čest a chwála Bohu se dnes rozssyruge (PiA 1782)
rozširovať, rozširovať sa p. rozšíriť