Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rozšíriť -i dok.

1. zväčšiť šírku, plochu al. objem: r. chodník, úzky vchod, r. si plášť, r-ený hrudník

2. zväčšiť počet, rozsah al. obsah: r. výrobu, r. si vedomosti, r. služby zákazníkom, r. chorobu, r-ené vydanie

3. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. klebetu, zvesť; všeobecne r-ený názor;

nedok. rozširovať

// rozšíriť sa

1. zväčšiť svoju šírku, plochu al. objem: oči sa mu r-li, koryto rieky sa po záplavách r-lo

2. zväčšiť svoj počet, rozsah al. obsah: choroba sa r-la; byť r-ený vyskytovať sa; štúdiom sa jeho duševný obzor r-l

3. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: správa sa rýchlo r-la po meste;

nedok. rozširovať sa

1. k 1 – 3

2. zoširoka, podrobne hovoriť, rozprávať, šíriť sa: o veci sa netreba ďalej r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozšíriť ‑i ‑ia dok.; rozšíriť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné) • zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákov • rozšíriť • zväčšiť • rozmnožiť • znásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetok • prehĺbiť: prehĺbenie spolupráce

rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriť • rozšíriť • oznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesť • expr.: roztrúbiť • roztárať • roztrúsiť • vychytiť • rozbubnovať • vybubnovať • vykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníka • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkými • expr.: vykričať • rozkričať • vytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbil • roznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetok • rozniesť • expr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvo • porozhlasovať • porozchyrovať • expr.: poroztrubovať • poroztriasať (postupne, viac vecí)

rozmnožiť sa 1. stať sa početnejším • rozmôcť sa • rozrásť sa: rozvody sa rozmnožili, rozmohli; korene sa rozrástli • zveľadiť sa (stať sa obsažnejším): jeho vedomosti sa zveľadili • rozšíriť sa • rozvetviť sa (stať sa rozsiahlejším): rad sa rozšíril, rozvetvil • pribudnúť (rozmnožiť sa o niečo nové): pribudli mu starosti • kniž. rozhojniť sa • expr. rozprasiť sa: burina sa rozhojnila, rozprasila po záhrade • kniž. zried. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa • zried. rozveľadiť sa

2. biologicky vzniknúť • rozplodiť sa: hmyz sa rozmnožil, rozplodil; bunky sa rozmnožili • naplodiť sa (vo veľkom množstve vzniknúť plodením): naplodilo sa veľa myší • nakotiť sa (kotením): nakotilo sa množstvo mačiek • expr. rozplieniť sa • hovor. expr. naprasiť sa: potkany sa rozplienili, naprasili v celom okolí • rozplemeniť sa (rozmnožiť sa plemenením): ošípané sa rozplemenili • rozliahnuť sa (liahnutím): kurence sa rozliahli

rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozšíriť • zväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v meste • zveľadiť: zveľadil otcovský majetok • namnožiť: štúdiami si namnožil poznatky • obohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slová • znásobiť • kniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancov • kniž.: rozhojniť • zveličiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)

2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníky • reprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisy • cyklostylovať (cyklostylom) • xeroxovať (xeroxom)

rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciu • roznosiť (po častiach): vietor roznosil smeti • rozvliecť • rozvláčiť • zvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvore • rozšíriť: rozšíriť nákazu • roztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbe • poroznášať • porozvláčať • porozvlačovať • porozťahovať • poroztrusovať (postupne)

2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedine • roznosiť • rozšíriť • rozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracovisku • expr.: roztárať • roztrúbiť • rozbubnovať • rozkrákoriť: všetko roztrúbi • poroznášať • porozhlasovať • expr. poroztrubovať (postupne)

3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novinách • expr.: roznosiť • rozvláčiť • roztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodine • poroznášať • poohovárať • porozvlačovať • poroztrusovať • porozťahovať (postupne)

4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1

rozptýliť sa 1. rozšíriť sa na všetky strany (o neživých veciach) • rozprestrieť sa: dym sa rozptýlil, rozprestrel nad mestom • roztiahnuť sa • rozložiť sa: hmla sa roztiahla, rozložila po poli • rozniesť sa • rozšíriť sa: vôňa sa rozšírila po izbe • rozpŕchnuť sa • rozprskať sa • rozprsknúť sa (rýchlo sa rozptýliť): mračná sa rozpŕchli po celej oblohe; slnečné svetlo sa rozprsklo medzi stromami • expr.: rozfŕkať sa • rozfŕknuť sa: myšlienky sa jej rozfŕkli • rozplynúť sa (o niečom prchavom) • rozviať sa (závanom vzduchu sa rozptýliť): popol sa rozvial po miestnosti • roztrúsiť sa • zried. rozsiať sa (o semenách): púpavové semená sa rozsiali po záhrade • kniž.: rozostúpiť sa • rozstúpiť sa: para, hmla sa roz(o)stúpila • porozptyľovať sa (postupne)

2. p. rozísť sa 1, rozutekať sa 1 3. p. zmiznúť 3 4. p. rozveseliť sa, zabaviť sa 1

rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky) • rozšíriť sa • vyrásť • narásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burina • rozbujnieť sa • rozplieniť sa • zbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnel • rozvetviť sa • rozkošatiť sa • rozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatila • porozrastať sa (postupne)

2. nadobudnúť väčší rozsah • vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlo • vzmôcť sa • zväčšiť sa • rozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšíril • zmohutnieť • zosilnieť • zmocnieť • zosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnela • rozmnožiť sa • zmnožiť sa • rozhojniť sa • rozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnili • rozvetviť sa • rozkošatiť sa • kniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvila • rozplieniť sa • rozbujnieť sa • zbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnela • znásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobila • rozkysnúť sa • nakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslo • zried. rozrásť (F. Hečko) • porozrastať sa • povzrastať (postupne)

rozšíriť 1. zväčšiť šírku, plochu, objem • roztiahnuť: hlboký vdych mu rozšíril, roztiahol hrudník • rozprestrieť • rozostrieť • rozložiť: orol rozprestrel, rozložil krídla • kniž. rozpriestraniť: vládca rozpriestranil kráľovstvo • odb. dilatovať: dilatované srdce • porozširovať (postupne)

2. zväčšiť počet, rozsah, obsah • rozniesť: rozšíriť infekciu; včely rozniesli peľ po okolí • pren. rozprestrieť: panovník rozprestrel svoju moc na ďalšie územia • zextenzívniť (rozšíriť výrobu): zextenzívnili výrobu polotovarov • kniž. rozsiať (rozšíriť vo veľkom množstve): vojna rozsiala nešťastie • pren. kniž. rozjatriť • nár. rozjediť (rozšíriť bolesť, utrpenie): rozjatril v nej staré rany • porozširovať (postupne)

3. p. rozhlásiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozšíriť, -i, -ia dok. (čo)

1. zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: r. cestu, r. park, mestskú štvrť, r. fabrické objekty; Malú plošinku rozšírili odkopom svahu. (Karv.) Čistý vzduch rozšíri ti hruď. (Čaj.)

2. roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť: r. krídla, ramená; Nivská rozšírila vejár. (Tim.)

3. zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: r. výrobu, akumuláciu, r. sortiment výrobkov; r. súbor divadla; r. moc, vládu, práva, privilégia niekoho; r. vedomosti niekoho; r. okruh čitateľov;

4. preniesť, rozniesť, poroznášať na viac objektov, na rozličné miesta: muchy rozšíria veľa chorôb;

5. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. zvesť, zprávu, r. nejakú mienku, názor; (Pavlík) bežal rozšíriť svoju radosť. (Min.);

nedok. rozširovať

|| rozšíriť sa

1. (bezpredm. i v čo) zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: nozdry sa rozšíria; oči, zrenice sa rozšírili; Dolinka sa rozšírila v útulnú kotlinu. (Kuk.)

2. zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu; rozmnožiť sa, znásobiť sa: priemysel sa rozšíril, agenda sa rozšírila; osevná plocha sa rozšírila; práva, vedomosti občanov sa rozšírili, duševný obzor ľudí sa rozšíril;

3. prenášaním, roznášaním, expanziou ap. dostať sa na rozličné miesta, na viac objektov: detská obrna sa rozšírila; zápach sa rozšíril; Ticho sa rozšírilo až za kordón. (Urb.) Rozšírila sa mu strašná nechuť po celom tele. (Min.) Adele sa rozšírilo po útrobách teplo. (Vaj.)

4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: Rozšírila sa zvesť o smrti Marka Cudráka. (Jil.) V malej dedine sa taká zpráva rýchlo rozšíri. (Tal.);

nedok. rozširovať sa

šíriť, -i, -ia nedok. (čo)

1. zväčšovať do šírky, robiť širokým, zväčšovať priestorový al. plošný rozsah, rozlohu niečoho, rozťahovať, rozpínať do šírky, rozširovať: Lipky počínajú konáre šíriť. (Čaj.) Vzduch priezračný a ľahký mimovoľne šíril nozdry a pľúca. (Jes.)

● šíriť reč s niekým (Tim.) obšírnejšie hovoriť;

2. vydávať zo seba niečo, vyžarovať (svetlo, teplo ap.): Pec šírila teplo. (Zgur.) Čo aj smrad šíri, ale dušu má záhradu voňavú. (Jes-á)

3. robiť známym, rozšíreným, častým; rozširovať: š. pokrok, civilizáciu, kultúru; š. kresťanstvo; š. biedu, nespokojnosť zapríčiňovať; š. strach, hrôzu vzbudzovať

● hovor. š. reči roznášať klebety;

dok. rozšíriť

|| šíriť sa

1. zväčšovať sa do šírky, stávať sa širokým, zväčšovať sa v rozsahu priestorovom al. plošnom, rozťahovať sa, rozpínať sa do šírky, rozširovať sa: Nozdry sa im [sedliakom] začali šíriť. (Urb.) More sa šíri kanálom k susednému ostrovu. (Kuk.) Nemci prestali sa šíriť vo východných Alpách. (Škult) Na priedomí boli stoličky pod plachtou, čo sa šíri nad nami sťa podnebie. (Kuk.); pren. Otec sa šíril hrdosťou (Gráf) bol veľmi hrdý.

2. postupovať, niesť sa všetkými smermi, prenikať niekam (o svetle, teple ap.): Pomedzi stromy šírili sa zlaté pásy [slnečných lúčov]. (Zúb.) Cezeň (maštaľné okno) sa k nám šírilo teplo i maštaľný zápach. (Totmašč.) Vlasy sa ligocú, od nich sa šíri vôňa. (Kuk.) Nenávisť proti mne šírila sa ako oheň (Zúb.) veľmi rýchle. Jeho [Pódiho] moc šíri sa. (Tim.)

3. stávať sa známym, rozšíreným, častým, hojným; rozširovať sa: nákaza sa šíri; Zvesti o strieľaniach šírili sa ako otravný plyn. (Fr. Kráľ) Po Slovensku šírila sa tajná protiagitácia. (Vlč.) Dobro sa samo sebou šíri. (Kuk.)

4. hovor. (o čom) obšírne, podrobne rozprávať: Nemôžem sa šíriť o tom, čo všetko Gorkij napísal. (Heč.);

dok. k 1-3 rozšíriť sa

Morfologický analyzátor

rozšíriť dokonavé sloveso
(ja) rozšírim VKdsa+; (ty) rozšíriš VKdsb+; (on, ona, ono) rozšíri VKdsc+; (my) rozšírime VKdpa+; (vy) rozšírite VKdpb+; (oni, ony) rozšíria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozšíril VLdsam+; (ona) rozšírila VLdsaf+; (ono) rozšírilo VLdsan+; (oni, ony) rozšírili VLdpah+;
(ty) rozšír! VMdsb+; (my) rozšírme! VMdpa+; (vy) rozšírte! VMdpb+;
(nejako) rozšíriac VHd+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

rozšíriť dk
1. čo zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: dilatare aciem: wogánské leženi rozssyriti; imperium terminare oceano: pánstwi rozssyriti až do mora ks 1763; nadalej se k velikomožneho pana noham klademe, ponižene žadajic pastvu rozširit a kozy trimat východná 1773 lp; jako se statek rozmnoži, tak museju y owčárne rozssirene býti vov 1779; loch za neboheg matky nasseg kupowan byl, pracow nassou wikopan a rozssiren pukanec 18. st; pren otvoriť, sprístupniť: rozssyrilo peklo dussy swu mp 1718; Buh srdco rozssyril blr 18. st; čym wic bude lidu w nebi, wic lasku rozssiri gš 1758 prejaví
2. čo roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť niečo: diducere circinum: kružidlo rozssyriti ks 1763; (Van Stiphout a René) sotwi plachti rozssirili, kďiž silný wíter do ních opríc náhle doprostred mora gich odňésel br 1785; strom swoge ratolesti a konare ssiroko roztáhnul a rozssjril sj 18. st; pren o, Gežjssy, mug Pane, rozssjr twe krjdla na mne pop 1723–24 ochraňuj ma
3. čo (na čo, čím) zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: dawame na znamost, ze mi chteicze duchodek gessmowi (!) tim wiczeg rossiriti, dali sme tomuze Ianik Ianowi na pol druha pluha leziczu zem krupina 1739; nekteri chceju swé pozorowáni y na rohy obzwlásstne baranůw rozssiriti vov 1779; každeho remesla regule mnohimi potrebnjmy regulamy su rozssjrene d. kubín 1791 doplnené; Simach pápež urízeňj to rozširil na dňi mučedlníkuw bn 1796; pren r. reč, slová rozrozprávať sa: dilatare orationem: rozssyriti reč ks 1763; swatá Božj rodička otewrela a rozssyrila slowá swé a wiceg mluwyla, nežli se ginde čjta w Ewangelium, žeby byla mluwila, dagjce nám prjklad, že w chwálach božjch wiceg máme mluwiti nežli w giných wěcách wp 1768
4. koho dať priestor niekomu: wčil nás rozssyril Pán a dopústil, aby sme se množili na zemi; nech rozssyri Bůh Yáffetha a nech prebywá w stánkoch Semowych kb 1757
5. čo (čím) zväčšiť, zveľadiť niečo: Pompejus valde auxit imperium: Pompejus rjssu welmi rozssýril wu 1750; milostiwe dowoliti račila Geg Gasnost cysarsko kral., aby ewangelickeho, kalwinskeho a reckeho naboženstwj lide w tich mystech, w kterich giž wlastne kostoly a sskoly magj, w sweg magetnosti takowe rozssiriti aneb y znowu budowati mohli poniky 1785; (opatrný sedliak) po kupectwi a handlowany a wsseligakim kunsstom a ffortilom gazdowstwi swe rozssiriti se usilowal mik 18. st
6. čo preniesť, rozniesť na rozličné miesta: pren twoga neskrocenost a nezdrzanliwost tento plamen rozmnozila a rossirila mk 18. st podnietila
7. čo (komu) urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť niečo: powest, gmeno dobre biwa rozssirene za hory y za more bv 1652; Machabeus rozssyril sláwu lidu swému kb 1756; kacirstwo te negbohatsse kostely katolicke opanowalo, blud swug rossirilo a s tim spusobem oprawdiwu wiru katolicku welmi umenssilo spr 1783; učenj toto po wsseckych stranach sweta gest rozssjrene sj 18. st;
rozširovať ndk k 1: kowačowy, čuo obruč wrchnu a podrassky na pokow meskj potahal y obluk rossirowal, den 15 žilina 1693–94; (elebor čierny) ffystuly dostatečne rozssiruge y umrtwuge hl 17. st dar čloweka rozssyruge cestu geho a pred knjžatama prostránstwj mu činj kb 1757; protermino: hranicu, chotár rozssyrugem, pomykám dálég ks 1763; walassi s owcamy w hore kossarugiczy z roka na rok horu pomaly klčuwaly a tak pomaly holye rozssiruwaly s. l. 1780; pren když se tak Gežiss miluge, tá milost se nezhassuge, wýc roste a rozssýruge cc 1655 silnie; (Pán) kdiž rozssyruge lásku, aby milowal neprjtelu, trápi sa z unowanjm mnohych neprjtelúw blr 18. st prejavuje; k 2: papyr papyrnik w papyrnj dela z hander starych na kassi potlučenjch, cžehož fformach nabraneho rozssyruge na archy op 1685; nech se nadé mnú neradugú, ktery sa my protiwá, ktery mňa nenáwiďá y rozssyrowali na mňa usta swé, powjdali haha, haha, wideli oči nasse blr 18. st; k 3: wssecky wecy meské, prawa a slobody obhagowat a podle negwetsy možnosty mogeg rozssirowat budem zvolen 1737; teto weci nam pryležitost zawdawagj, abychom nassi znamost rossirowali rpo 1790; (človek) nech swúg rozum nerossyruge, ale pospróste o Bohu nech myslj blr 18. st; w cely deň ňerozssyrug na gine wecy mysel twu, gediňe na to, čo ku rozgimaňi cyliti muže cdu 18. st; pren nechcem tu dalegsse reč rossyrowat, rozmnožowat sj 18. st zbytočne dlho rozprávať; (dialektik) osweczuge z prjklady dluze, ačkoly nerozssjruge, any neodstupuge od wecy kob 1666 nenaťahuje k 5: nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penezmy obchod meho maličkeho hospodarstwy obhagowan a rozssirowan byl martin 1623; zdrawa bud, ktera me kralowstwj a panstwj rozssirugess a rozmnožugess sp 1696; tutory y o to se usilowaly, aby ho (statok) radneg sirotam k dobremu rozssirowaly a rozmahaly pukanec 1774; zaden nema z ubliženim bližniho sweho swug osoch hledaty, any magetnost swogu rossirowaty a rozmahaty pukanec 18. st; k 7: když učytel žádnu nowotnost neohlassuge, než potwrdene guž učeny prednássa a rozssyruge, neňy potrebne, aby toto nowyma zázrakmy upewnyl pp 1734; kupectví príhodné v Komárne vždy bylo, nebo množství lidu skrz Dunaj chodilo, slávu Komárna velmi rozširujíc asl 1763; Stephan wsudi rosiruwal wiru katoliczku káz 18. st;
rozšíriť sa dk
1. zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: gestly žeby se potom opet chtela ta rana rossyryty a dale se opet rozmnožyty, učzyn opet gako prwe, z olegem czyhelnym kle 1740; cresco: rozssýriti se wu 1750; do strkowitég planeg zemi zasadeným malinowým stromkom ma se prostredny koren odrubať, tak aby giné kragne korene se rozssyrit a rozmnožowat se mohli bin 1799; presadzagu se planti, abi tukssge rostli a se rossirili pr 18. st rozrástli sa; pren laska w swete se rozssirila ku nasseg znamosti gš 1758 prevládla; zlosť táto sa rozširila br 1785 rozmohla sa
2. (v čom) zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu rozmnožiť sa, znásobiť sa: bydlel Yzrahel w Aegypte y rozssyril y rozmnožil se wélmy kb 1757; cyrkew Krystowa se smohla a rozssjrila vp 1764; pren longius prolapsus sum: dalsség rozssyril sem se w reči ks 1763 rozrozprával som sa
3. prenášaním, roznášaním ap. sa dostať na rozličné miesta: tmy egipcké na cely swet rozssira se strassně gš 1758; aby se nemoc dáleg mezy statkem nerozssirila, potem wezmime 2 funti tabakowého listu ze stupkami; nizké owčárne jsu z tej pričiny sskodliwé, ponewač se pára w nich rozssiriti nemůže vov 1779; nech se ssatku mocne uwaže noha podle uhrizeneho mista, aby ged daleg nemohel se rozssiriti nn 18. st
• r. sa ako oheň veľmi rýchle: co se pričin dotýče, této gsu obzwlásstné w dohánánj cýzýho nakaženýho dobytka, skrze co se y důl gako neychytregssý oheň rozssýril škd 1775
4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa: lutheranske včenj tak skoro a mocně se pozdwihlo a rozssyrylo rw 1702; wyra katolicka hluboko se zakorenila a dalece rossirila ms 1758; klevetáňí toto ňélen ňeutíchňe, ale sa i rozšírí br 1785;
rozširovať sa ndk k 1: predmestiamy mestečko se rossjruge kob 1666; any passjenok, any kossgenok sa nerozssirowal ružomberok 1776; to každodenny skussenost winaučuge, že se giž okolo tretiho tehotnosty mesice matky telo začina rossirowaty a okruhlity šd 1784; kdis pssenicze kwitnu, rozrežug spodňe pňe stromow na kury, budu se ty roširowat pr 18. st; pren persecare aliquod vitium, ne serpat: ňekterég zlosti preťati cestu, žeby se nerozssyrowala ks 1763 nerozmáhala; k 3: oheň dáleg se rozssýruge mps 1777; k 4: tato formula prisahy se gako neslussna rossiruwala boca 1762; dobra powest swatého Pachomiusse wssudi se rozssirowala vp 1764; guž ge wystawený oltár, pri kterem čest a chwála Bohu se dnes rozssyruge pia 1782

rozširovať, rozširovať sa p.
rozšíriť

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozšíriť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a rozšíriť úlohu Európskeho ≈ a rozšířit úlohu Evropského
Benjamin Siegel ju rozšíril ≈ Benjamin Siegel ji rozšířil
Ben Siegel rozšíril sieť ≈ Ben Siegel rozšířil síť
Kráľovskom Mestečku rozšírila správa ≈ Královském Městečku rozšířila zpráva
rozšíriť úlohu Európskeho parlamentu ≈ rozšířit úlohu Evropského parlamentu
Rumunsko a Bulharsko, rozšíril ≈ Rumunsko a Bulharsko, rozšířil
Štáb brigády navrhuje rozšíriť ≈ Štáb brigády navrhuje rozšířit
Štáb som rozšíril o ≈ Štáb jsem rozšířil o
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a rozšíriť ich rozsah ≈ and enlarge their scope
a tak rozšíriť predaj ≈ and thus expand sales
Členské štáty môžu rozšíriť ≈ Member States may extend
oči sa rozšírili, keď ≈ eyes widened when the
rozšírili oči a jeho ≈ eyes dilated, and his
rozšíriť a zintenzívniť ich ≈ broaden and intensify their
trhu, a tak rozšíriť ≈ market, and thus expand
urýchliť, posilniť a rozšíriť ≈ accelerate, strengthen and expand
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor