rozšíriť, -i, -ia dok. (čo)
1. zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: r. cestu, r. park, mestskú štvrť, r. fabrické objekty; Malú plošinku rozšírili odkopom svahu. (Karv.) Čistý vzduch rozšíri ti hruď. (Čaj.)
2. roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť: r. krídla, ramená; Nivská rozšírila vejár. (Tim.)
3. zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: r. výrobu, akumuláciu, r. sortiment výrobkov; r. súbor divadla; r. moc, vládu, práva, privilégia niekoho; r. vedomosti niekoho; r. okruh čitateľov;
4. preniesť, rozniesť, poroznášať na viac objektov, na rozličné miesta: muchy rozšíria veľa chorôb;
5. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. zvesť, zprávu, r. nejakú mienku, názor; (Pavlík) bežal rozšíriť svoju radosť. (Min.);
nedok. rozširovať
|| rozšíriť sa
1. (bezpredm. i v čo) zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: nozdry sa rozšíria; oči, zrenice sa rozšírili; Dolinka sa rozšírila v útulnú kotlinu. (Kuk.)
2. zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu; rozmnožiť sa, znásobiť sa: priemysel sa rozšíril, agenda sa rozšírila; osevná plocha sa rozšírila; práva, vedomosti občanov sa rozšírili, duševný obzor ľudí sa rozšíril;
3. prenášaním, roznášaním, expanziou ap. dostať sa na rozličné miesta, na viac objektov: detská obrna sa rozšírila; zápach sa rozšíril; Ticho sa rozšírilo až za kordón. (Urb.) Rozšírila sa mu strašná nechuť po celom tele. (Min.) Adele sa rozšírilo po útrobách teplo. (Vaj.)
4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: Rozšírila sa zvesť o smrti Marka Cudráka. (Jil.) V malej dedine sa taká zpráva rýchlo rozšíri. (Tal.);
nedok. rozširovať sa
šíriť, -i, -ia nedok. (čo)
1. zväčšovať do šírky, robiť širokým, zväčšovať priestorový al. plošný rozsah, rozlohu niečoho, rozťahovať, rozpínať do šírky, rozširovať: Lipky počínajú konáre šíriť. (Čaj.) Vzduch priezračný a ľahký mimovoľne šíril nozdry a pľúca. (Jes.)
● šíriť reč s niekým (Tim.) obšírnejšie hovoriť;
2. vydávať zo seba niečo, vyžarovať (svetlo, teplo ap.): Pec šírila teplo. (Zgur.) Čo aj smrad šíri, ale dušu má záhradu voňavú. (Jes-á)
3. robiť známym, rozšíreným, častým; rozširovať: š. pokrok, civilizáciu, kultúru; š. kresťanstvo; š. biedu, nespokojnosť zapríčiňovať; š. strach, hrôzu vzbudzovať
● hovor. š. reči roznášať klebety;
dok. rozšíriť
|| šíriť sa
1. zväčšovať sa do šírky, stávať sa širokým, zväčšovať sa v rozsahu priestorovom al. plošnom, rozťahovať sa, rozpínať sa do šírky, rozširovať sa: Nozdry sa im [sedliakom] začali šíriť. (Urb.) More sa šíri kanálom k susednému ostrovu. (Kuk.) Nemci prestali sa šíriť vo východných Alpách. (Škult) Na priedomí boli stoličky pod plachtou, čo sa šíri nad nami sťa podnebie. (Kuk.); pren. Otec sa šíril hrdosťou (Gráf) bol veľmi hrdý.
2. postupovať, niesť sa všetkými smermi, prenikať niekam (o svetle, teple ap.): Pomedzi stromy šírili sa zlaté pásy [slnečných lúčov]. (Zúb.) Cezeň (maštaľné okno) sa k nám šírilo teplo i maštaľný zápach. (Totmašč.) Vlasy sa ligocú, od nich sa šíri vôňa. (Kuk.) Nenávisť proti mne šírila sa ako oheň (Zúb.) veľmi rýchle. Jeho [Pódiho] moc šíri sa. (Tim.)
3. stávať sa známym, rozšíreným, častým, hojným; rozširovať sa: nákaza sa šíri; Zvesti o strieľaniach šírili sa ako otravný plyn. (Fr. Kráľ) Po Slovensku šírila sa tajná protiagitácia. (Vlč.) Dobro sa samo sebou šíri. (Kuk.)
4. hovor. (o čom) obšírne, podrobne rozprávať: Nemôžem sa šíriť o tom, čo všetko Gorkij napísal. (Heč.);
dok. k 1-3 rozšíriť sa