afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekte • afekcia • vzrušenie • rozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlení • záchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu
rozčúlenie p. afekt
rozčúlenie, -ia str. stav veľkého citového napätia, podráždenia nervov, vzrušenie, rozčúlenosť (pri hneve od veľkej radosti ap.): triasť sa od r-ia; Nemohol ani zaspať od rozčúlenia. (Škult.) Ruky sa jej rozčúlením triasli. (Jégé) Každá žilka vibrovala jej rozčúlením, radosťou, blahom. (Kuk.)