Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rovný príd.

1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op. krivý: r-á čiara, r-á cesta, r. nos; r. ako jedľa; r. kmeň stromu, r-á postava

2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: r. kraj, terén, r. povrch ihriska; r-á strecha vodorovná

3. zastaráv. rovnako veľký, rovnaký, jednaký: r-é diely poľa

4. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význ.: všetci ľudia sú si r-í

5. hovor. plný (význ. 2), úplný, celý: mal r-ch sto korún; r-ch sedem rokov nebol doma

6. hovor. úprimný (význ. 1), otvorený, priamy: r. človek, r-á reč

● vyskočiť na r-é nohy odrazu, prudko sa postaviť; → vrana k vrane sadá, r. r-ého si hľadá;

rovnosť -i ž. k 1 – 4, 6: r. ulice; r. postavy; r. dlážky; r. bodov, hlasov; r. ľudí (pred zákonom); znamienko r-i naznačujúce rovnakú hodnotu, zn. =

rovnosť p. rovný

rovný príd.

1. majúci priamy smer, nevybočujúci z priameho smeru, neodbočujúci, neuchyľujúci sa od priameho smeru, od priamky, neohnutý, neskrivený, nazakrivený, priamy (op. krivý): r-á čiara, r-á cesta, r. rad, r. smer, r. nos; rovné plecia (Tim.) vystreté, statné; geol. r. lom; krajč. r-á sukňa ktorej silueta od sedovej priamky nadol má rovnaké línie;

2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeninu, bez hrboľov, bez kopcov, plochý (op. zvlnený): r-é miesto, r-á zem, r. pozemok, r-é pole, r-á lúka, r. kraj, r. povrch; r. ako dlaň, ako stôl; Chlapom prichodí tískať vozík i po rovnej ceste. (Heč.)

3. smerujúci, dvíhajúci sa priamo hore, vzpriamený, narovnaný: r. strom, r. kmeň, r-á postava; Dvíhali sa (stromy) zo strmého úbočia rovné, silné, k oblohe. (Urb.); r. ako jedľa, ako svieca

● skočiť, poskákať, vyskočiť, vstať na rovné nohy odrazu, prudko sa postaviť; Vážili si ho, lebo mal rovnú chrbtovú kosť (Letz) bol priameho, otvoreného charakteru.

4. rovnomerný, pravidelný; vyrovnaný, pokojný: r-é kroky, r. beh; r. dych; r. dážď (Rys.) tichý; Tľapkajú dlane v rovnej miere, spievajú devy. (Jes-á) Jeho hlas už bol rovný, schválne miernený, hoci v ňom vrelo. (Vaj.)

5. (o čísle a počte, o sume) plný, úplný, presný, celý: Vyňal z neho (z mechúra) rovných sto rímskych. (Jégé) Rovných sedem (rokov) odkrváčil v šachte. (Hor.)

6. rovnaký, zhodný, identický, úplne podobný, taký istý, jednaký, rovnako veľký: rovná čiastka z majetku (Tim.); podeliť sa na rovné polovice (Taj.); Oba majú rovné šaty. (Pal.) Jednako oblečené dievčatká, temer celé rovné vzrastom. (Vaj.) Nechcela dlho ani počuť o zaťovi, čo neprinesie do domácnosti rovný diel. (Fel.) V tom sú rovné dve ženy (Tim.) zajedno, rovnako zmýšľajúce, zhodujúce sa.

7. rovnajúci sa niekomu, niečomu, majúci rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význam, rovnaké právo; rovnocenný, rovnoprávny: pokladať niekoho za r-ého, mať r-é postavenie; r-é hlasovanie; Nebudú viac páni a otroci, všetci ľudia musia byť rovní. (Stod.) Tu sa riešia všetky spoločné veci a každý tu má rovné slovo. (Chrob.) Kakus, Motúz, Sentiváni, všetci traja rovní páni. (Kal.) Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. (prísl.) Nemal až do tých čias v dejinách sebe rovného. (Chorv.)

● S každým sa stavia na rovnú nohu (Jégé) ku každému sa rovnako správa.

8. zried. úprimný, otvorený: r. človek, r-á duša;

rovnosť, -ti ž.

1. zhodnosť, totožnosť, rovnakosť, identita: znamienko r-i (=); šport. r. bodov rovnaký počet bodov u dvoch al. viacerých družstiev v nejakej súťaži; r. hlasov rovnaký počet hlasov pre dvoch al. viacerých kandidátov pri hlasovaní;

2. rovnaké právo, rovnaké práva, rovnaké postavenie, oprávnenie (spoločenské, ekonomické ap.): r. pred zákonom, r. ľudí, sociálna r., r. volebného práva; pren. bás. záhrada r-i (Letz) cintorín

(jedna) rovnosť; (bez) rovnosti; (k) rovnosti; (vidím) rovnosť; (hej) rovnosť!; (o) rovnosti; (s) rovnosťou;

(štyri) rovnosti; (bez) rovností; (k) rovnostiam; (vidím) rovnosti; (hej) rovnosti!; (o) rovnostiach; (s) rovnosťami;

rovnosť p.
rovný