Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj hssjV obce

rovno

I. prísl.

1. bez ohnutia, neohnuto, priamo: stáť, sedieť, ležať r.

2. vzpriamene, kolmo: držať telo r., dym stúpa r. k oblohe

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy, vodorovne: polica visí r.

4. najkratšou cestou, bez okľúk ap.; priamo: dieťa beží r. k matke; zo stanice šiel r. domov

5. bez odchýlenia sa, presne, priamo: mám r. 100 korún; tehla mu spadla r. na hlavu; trafiť r. do srdca

6. bez pretvárky, otvorene, úprimne: napísal jej r., že nepríde; povedať niekomu niečo r. (do očí)

7. bez sprostredkovania, bezprostredne, priamo: pil víno r. z fľaše

II. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, priam: iron. r. teba som tu potreboval!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rovno prísl. i čast.

narovno, pís. i na rovno prísl. 1. zastaráv. ▶ v rovnakej miere, v rovnakom množstve, narovnako: podelili sa n.; Keď vyhráme, peniaze si hneď narovno rozdelíme. [A. Habovštiak]
2. zried. ▶ v priamej línii, rovno, dorovna: n. zastrihnutá ofina; skladať plienky na rovno; nechty zbrusujte n.

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9


práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priamteraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišliuž-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefónhovor.: akurátakurátnedirekt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudilzastar. zrovna

2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšiapriamorovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosahovor.: akurátakurátnejust: akurát(ne), just tebe to prezradípresne: urobil to práve, presne tak, ako som chcelzastar. zrovna


priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneďihneďzaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršaťhovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspechveru: také reči počúvať je až, veru hriechpráverovnohovor.: akurátdirekt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúťdoslovadoslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1


rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starítakistopráve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve takzhodnesúhlasnetotožneidenticky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identickykniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky stranynarovnakonajednakonajedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najednonemenejniemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledkydetto: platí to rovnako, dettozastar. rovnak (Dobšinský)zastar.: rovnerovno (Kalinčiak, Vajanský)nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednakonezmeneneneinakneináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokovnepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednakojednak: rovnako, jednako je to len pravdaaj taki takbeztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1


rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1


vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videlapriamozastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa!narovnanevystreto: chodí vždy narovnane, vystretovypätovypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedounapriamenevztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

roven, rovna, rovno príd. kniž. zastar. menný tvar k rovný (len v prísudku so sponovým slovesom byť): A uistil (som) ju bozkom svojho zraku, že nijak nie som roven kameňu. (Smrek)


rovno

I. prísl.

1. v rovnej línii, bez ohnutia, priamo, neohnuto (op. krivo): sedieť, stáť, ležať r.; r. zrezaný okraj niečoho; Zlatožlté vlásky, do čela učesané a tam rovno ustrihnuté žiarili ozaj zlatou farbou. (Vaj.)

2. vzpriamene, kolmo, priamo hore, dohora: držať hlavu, telo r.; dvíhať sa, stúpať, rásť r.; Dym stĺpovite, rovno vznášal sa k jasnej oblohe. (Urb.) (Obelisk) čnie rovno do výšky. (Kuk.) Chodiť sa už naučil ako on, strmo, rovno, akoby bol zhltol ražeň. (Vaj.)

3. vo vodorovnej polohe, vodorovne (op. šikmo): Tie (nápisy) boli bokom, rovno, hore nohami a ako by ani nepomyslel krížom-krážom (Taj.)

4. priamym, rovným smerom, bez odchýlenia sa od rovného, priameho smeru, bez okľúk, priamo: ísť, kráčať, bežať, skočiť, utekať, letieť r. k niekomu, k niečomu, zamieriť r. na niekoho, na niečo; Vybrali sa rovno na západ Slovenska. (Škult.) Rovno salón, naľavo kuchyňa. (Tim.) Náš pocestný šiel rovno pred seba, sťaby strihal. (Dobš.) Slnko svieti rovno zhora. (Bedn.) Dá sa mu držať okolo hrdla a pozerať si rovno, rovno do očí. (Kuk.) Obuvník akoby sa vysmieval smrti rovno do tváre. (Jaš.)

5. bez zastavenia, zdržania, zdržovania sa, bez ohľadu na poradie, postupnosť, priamo: Musí ísť rovno domov. (Jes.) Ani sa neohlási v Havre, ale pôjde rovno do Hamburgu. (Kuk.) U nich totiž chodievalo odjakživa bez klopania, rovno. (Urb.) Pôjdeme rovno na magistrát. (Jégé)

6. práve, presne, akurát, priamo: Kladivo dopadlo rovno na hlavu. (Vlč.) Jeden z vozňov prisunul sa tak, že schodíky zastali im rovno pri nohách. (Urb.) Budem mať rovno 80 jutár. (VHV) Lietadlo sa spúšťa ako jastrab rovno nad naše námestie. (Zát.)

Trafil klinec rovno po hlave presne uhádol, vystihol podstatu veci.

7. bez okolkov, otvorene, úprimne, bez pretvárky: povedať niečo (niekomu) r. (do očí); hovoriť r.; Napísal mu rovno, že ak mu nechá voľnú ruku i ďalej, dedičstvo príde onedlho na bubon. (Podj.)

8. bez dlhého rozhodovania sa, bez meškania, bez otáľania, hneď, ihneď: Bola by šla do Bežanov rovno a vyzrubila im pravdu. (Kuk.) Na druhý deň zavčasu vstaneme. Ideme rovno do záhrady. (Al.) V Klátovci Krupovská ide rovno do banky. (Ráz.) Pritúlila ho, rovno ako zo sveta došiel. (Taj.)

ísť r. k veci začať o niečom hovoriť bez úvodu;

9. bezprostredne, bez sprostredkovania, priamo, hneď: Pil by som ju (slivovicu) ešte za horúcarovno z kotla. (Smrč.) Pásikavý vigan, oblečený rovno na nahé tielko, je už celkom mokrý. (Ráz.-Mart.) A už sa hrnú aj robotníčky, robotníci, všetci rovno od strojov. (Gab.) Posielal ich (zemiaky) do pálenice rovno zo zemiačiska. (Kuk.)

10. zastar. rovnako, zhodne, jednako, súladne: r. zmýšľať (Vaj.); Viedenské vojsko bolo rovno činné. (Kal.) Poznajúc v ňom rovno cítiacu dušu, odporúčal ho kniežaťu. (Jégé) Spievali zachrípnutými hlasmi, celkom inak nôtiac, ako hrala hudba; no oni mysleli, že s ňou rovno kričia. (Tim.) Podelili sa ako rodní bratia na rovno. (Dobš.)

II. čast. zdôrazňuje príslušný vetný člen; priam, priamo, zrovna: Páni rovno prenasledovali ju pohľadmi. (Tim.) A toto im vybubnoval (obecný sluha) rovno tu pred ich nosom. (Zát.) Boli jednoduché (slová), ale povedané s takou presviedčajúcou silou, že prítomných chytilo rovno za srdce. (Urb.) Aká starostlivosť sa v Sovietskom sväze venuje deťom — to človeka rovno omráči. (Heč.)

rovne p.
rovno


rovno, rovne prísl
1. rovnako, zhodne, jednako: rozdelity se ma na wsseckych rowno y ginj ryad krupina 1685; resolutio gest, kdy se netco zmjssa a opet sylne gedno od druheho oddelene bywa, rowne gako srwatka od mleka och 17. st; rowne dobre wge swedek, že by čes tge zeme pry wode nykdy cesty nebywalo liptov 1732; kachle nowe zelene z kozubom rownye zelenym l. ján 1773; a tak idú časy moje s hodinami rovne, kým mi smrt svíčku nezhasne, žijem nespokojne asl 1791
2. v rovnej línii, bez ohnutia, neohnuto, priamo, op krivo: pater hrbetowj podpora gest, abychom rowne statj mohli koa 17. st; recte vel obliqve feruntur: rownó nebo kriwó gidu ks 1763; nech sa dwe linige na zwiss gedneg čárky rowno gedna od druheg táhnu up 1780; kudj mila chodivala, vssudj bilo rovno kc 1791
3. vzpriamene, kolmo, priamo hore, dohora: behág rownó, čerstwó, stalé 1758; caput regere potest: nemože držati rownó hlawu ks 1763; stromy rowno rostu ph 1770
4. rovným, priamym smerom, najkratšou cestou, bez okľúk, priamo: chotar domaniczky gest na hroblu Ribničzka, od teg hroble prawo na Bgelu skalu rowno hore trenčín 1692; z teg luky gide se dolu na cestu, ktera gide rowno pres tu doljnu krupina 17. st; pán spolu y z swim paholkem po nassych sslapegich rowno k mjstu, w kterémž sme skriti lezeli, pospjchal vp 1764; Mentor tauž cestu rowno k mori kračal pt 1796
5. presne, priamo: (mladoženích) zvrhnúl jest sa ze sedla a rovno prez srdce raňeny žiť prestal v okamžeňí br 1785; (Metrodorus) strjlku rowno na Telemacha wihodil pt 1796; pozor dati maš, abi tento zostati stawec rowno na pniček pristal, do ktereho sstepiš pr 18. st
6. bez meškania, bez otáľania, hneď: (p. instans) odegducze nawratil se rowno k robotnikom panskjm rakša 1756; (ľudia) nemagu na vlicach ožraly kriky a zlodegstwy prowozowaty, takowy magu biti rowne za prestupeny trestanj boca 1760; Van Stiphout, Renait z vudcovú víjšli a od téjž vudcovéj bili rovno veďení do spomneních kaplnek br 1785; (Maco) opet w pominulu stredu wipraweny na krst prigda domu, rowno ssel do konici, když ale swokra chodila ho dnu wolat, on gu welice poudgeral, potom ta odessel poniky 1795
7. bezprostredne, bez sprostredkovania, priamo: ona (milovnica) rovno z koreňa Muhammedovího viróstla; nemúžú sa tehdi biskupi svú mocú rovno do porádkuv mníšek míšati br 1785; moc swú farári nemagú od biskupuw rowno bpr 1787
8. bez pretvárky, otvorene, priamo, úprimne: Ssevczovjech žena rownje mlovila k ostatnim, abi sa nisst nebali kočovce 1724; oculi irretorti: rownó hledjcé očj ks 1763; k zretedlnímu techto prezveďení ňekolikrát chcela sa (moftiho dcéra) rovno pítaťi, odkúď ví mophti, že ona velebí, že zamilovala? br 1785

rowno rowno

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2024 Rovné RS/BC gemer. 1960 pričl. o. Ratkovská Zdychava.
1773 Ronopatak, Rono, 1786 Rónapatak, Boro [!], 1808 Ronapataka, Ronyapataka, Rowno, 18631913 Rónapatak, 1920 Rovné, Rovnô, 1927– Rovné
Ratkovská Zdychava: 1773 Zdichava, Zdichawa, 1786 Zdichawa, 1808 Ratkó-Zdichava, 1863, 1888 Ratkózdihava, 18731882, 18921902 Ratkózdichava, 19071913 Balogér, 1920 Ratkovská Zdychava, [Ratkovská] Zdichava, 19271960 Ratkovská Zdychava
2025 Rovné SK/PV šariš.
1773 Rovna, Rowne, 1786 Rowna, 1808 Rovna, Rowná, 1863, 18881902 Rovnó, 1873 Rovno, 18771882 Rovne, 19071913 Róna, 1920 Rovné, Šarišské Rovné, 1927– Rovné

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor