rovnica -e -níc ž.
1. mat. zápis vyjadrujúci rovnosť 2 výrazov, kt. obsahujú konštanty i premenné: lineárna, kvadratická r.
2. chem. znázornenie reakcie chem. vzorcami, číslami a značkami
rovnica, -e, -níc ž. odb. algebrický útvar skladajúci sa z dvoch častí a vyjadrujúci rovnosť dvoch veličín: matematická r., riešiť r-e; lineárna r. prvého stupňa, kvadratická r. druhého stupňa; r. s jednou neznámou (dvoma, troma neznámymi); slovná r. daná slovami; diferenciálne r-e udávajúce súvis medzi hľadanými funkciami, ich diferenciálmi a nezávisle premennými;
chem. vyjadrenie, znázornenie chemickej reakcie chemickými značkami a číslami, ktoré udávajú váhové pomery pri reakcii;
rovnicový príd.
(jedna) rovnica; (bez) rovnice; (k) rovnici; (vidím) rovnicu; (hej) rovnica!; (o) rovnici; (s) rovnicou;
(tri) rovnice; (bez) rovníc; (k) rovniciam; (vidím) rovnice; (hej) rovnice!; (o) rovniciach; (s) rovnicami;