Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rovnať nedok.

1. (hladením) robiť na povrchu rovným, urovnávať: r. pokrkvaný papier, látku; r. cestu, dvor

2. robiť rovným, narovnávať, vyrovnávať: r. drôt

3. ukladať podľa istého pravidla, usporadúvať, upravovať: r. poháriky, knihy

// rovnať sa

1. byť taký ako niekto iný, mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto iný, niečo iné: v robote sa r-l otcovi; táto udalosť sa r-á historickému medzníku; mat. súčet uhlov v trojuholníku sa r-á dvom pravým uhlom

2. pokladať sa za rovného, prirovnávať sa: šikovnosťou sa nemohol s ním r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

rovnať ‑á ‑ajú nedok.; rovnať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

radiť² usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupu • zoskupovať • grupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa veku • zaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkov • rovnať • zarovnávať • vyrovnávať • narovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličke • začleňovať • včleňovať • vraďovať • zatrieďovať • zadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávom • hovor. zapájať • zried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepších • reťaziť • nadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

rovnať sa 1. porov. vyrovnať sa 2. p. zhodovať sa 1 3. p. robiť 5

rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávať • narovnávať • vystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papier • zrovnávať • zarovnávať • urovnávať • upravovať • hovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom

2. p. radiť²

zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný • byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké • byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať • rozumieť si: rozumieť si v názoroch • zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • zodpovedať • odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom • súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými) • kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi • znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných • zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

rovnať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) hladením, urovnávaním upravovať, robiť rovným, hladkým, urovnávať (obyč. niečo čo má nerovný povrch, čo je hrboľaté, nerovné, pokrkvané, pokrčené, zhúžvané ap.): r. zem, hlinu; r. dvor, cestu; r. šaty, papier; Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol. (žart. úsl.) Rovnala svoju hlávku oboma rukami (Vaj.) upravovala vlasy; pren. (Kométa) metlou žiarnou mietla vo svete, rovnala vrchy s dolinami. (Botto)

● kniž. r. niekomu cestu pomáhať odstraňovať prekážky, uľahčovať niekomu život: Ja budem bdieť nad tebou, ja ti budem rovnať cestu, aby ti nebolo ťažko. (Kuk.)

2. (čo) ukladať, klásť, dávať na patričné miesto, usporadovať; zoraďovať: r. jablká do vrstiev; (Ela) prestala bedlivou rukou rovnať poháriky a škatuľky. (Vaj.) Pri jednej stene ženy stlali a rovnali ražnú slamu. (Tat.) Milanec niektoré knihy bral do ruky, dával nazad, rovnal. (Vaj.) Už od niekoľkých rokov zbieram a rovnám látku. (Vlč.); pren. Vypočúva v tichosti a všetky slová Soviarove rovná si tak, aby ich mohol obrátiť v svoj prospech (Jil.) chápe.

3. zried. (čo) zlaďovať, dávať do súladu: Neušiel, pri mne zotrval, rovnajúc krok svoj s mojou vládou. (Žáry);

dok. k 1 vyrovnať, zrovnať, k 1, 2 urovnať

|| rovnať sa

1. zried. stávať sa rovným, priamym, vzpriamovať sa, narovnávať sa: Jeho (Jarošova) postava počala sa nevdojak rovnať. (Vaj.)

2. (komu, komu v čom, čomu) byť taký ako niekto, byť rovný, rovnocenný (niekomu), mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto, ako niečo: (Žoša) chce sa rovnať Betke. (Jégé) Chudák šor Ilija, ani zďaleka sa nemôže rovnať nebohému kapitánovi Lukovi. (Kuk.) Hja, žreci múz! — Kto by tým sa rovnal? (Hviezd.) V práci sa (Pavlínka) rovnala chlapom, ale v láske sklamala. (Tal.)

3. (s kým, s čím, komu) prirovnávať sa k niekomu, k niečomu, pokladať sa za rovného s niekým, s niečím: Hoci sme boli rovesníci, vzrastom som sa nemohol s ním rovnať. (Švant.) Kde sa mne rovnať s Andrejom Lutišičom! (Vaj.) No, už sa ty mne, mati, nerovnaj. (Taj.)

4. (čomu) byť rovnaký, totožný, zhodný s niečím; byť celkom podobný niečomu, celkom sa podobať: Júlia vedela materi skomponovať účes, ktorý ju mladil, rovnal sa antickému. (Vaj.) Prázdnemu sa však rovná klasu (vaša krása). (Smrek) Pohybuje sa s vážnosťou, ktorá sa rovná len hodnosti jeho. (Kuk.) Lúčenie s milými smrti sa rovná. (Urbk.); mat. súčet uhlov v trojuholníku rovná sa dvom pravým uhlom; fyz. napätie sa rovná súčinu prúdu a odporu;

5. trochu zastar. zhodovať sa, byť zajedno: Naše nátury sa nerovnali. (Jégé) Bratia títo vo všetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za šíry svet. (Dobš.);

dok. k 1, 2, 3 vyrovnať sa

Morfologický analyzátor

rovnať nedokonavé sloveso
(ja) rovnám VKesa+; (ty) rovnáš VKesb+; (on, ona, ono) rovná VKesc+; (my) rovnáme VKepa+; (vy) rovnáte VKepb+; (oni, ony) rovnajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rovnal VLesam+; (ona) rovnala VLesaf+; (ono) rovnalo VLesan+; (oni, ony) rovnali VLepah+;
(ty) rovnaj! VMesb+; (my) rovnajme! VMepa+; (vy) rovnajte! VMepb+;
(nejako) rovnajúc VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

rovnať ndk
1. čo robiť rovným na povrchu, urovnávať, upravovať niečo: robotnikom, kteri garki zahrnali a rownali, dwa zlate tovarníky 1759; plano: rownám, porownáwám, wyrownáwám ks 1763
2. ukladať, usporadúvať, vyrovnávať: compono: w hromadu stawim, skládám, porádám, rownám wu 1750; oddálenj gedného rádku od druhého rowna sa wedle litter up 1780
3. koho, čo (s kým, s čím, proti čomu) porovnávať niekoho, niečo s niekým, s niečím: dobrých s zlými ge rownage, welmi málo gest, kterýž wssak sami w sobe weliký počet činj fp 1744; confero: porownáwám, gedno z druhým rownám; comparo: prirownati, porownati, gedno proti druhému rownati wu 1750
4. koho zmierovať niekoho, urovnávať spor niekoho s niekým: conciliator: smjrce, smjritel, který straný sobě odporné smjri, pokogi, rowná, pokogitel wu 1750;
-ávať frekv porovnávať niečo s niečím, prirovnávať niečo k niečomu: velke sužovani, ktere znašam v serci, s sumenim zakladam, rovnawa sa k smerti pv 18. st;
r. sa
1. komu, čomu, s čím (v čom) byť zhodný, rovnaký s niečím: levendula prevúnná rozmarínu se rovná asl 1603–04; (rojovník) w mocy se z mayranem rowna hl 17. st; w ničem se, gestli nemusiss, nerownag žadnemu gv 1755; facta discrepant dictis: nerowná se wec z reču ks 1763; nynejši čas juš dalej neni možno tarchu nam znašat, ponevadž kasa zamocka vojenskej se rovna zákamenné 1776 lp
2. komu porovnávať sa s niekým, prirovnávať sa k niekomu: slussna wec gest, abich w uctiwosti mel (bratov), kterimž gá nemúžem se rownat vp 1764; Leopold vmjra, presstastnj potentát, ne každj se monarch gemu muže rownať mvp 18. st
3. s kým zmierovať sa, urovnávať spor; uzatvárať dohodu: (sirôtka) ale se k tomu najti nedala, abi bila prissla a s nami se rownala brezno 1590; gestlyze se nebudu mocz rownat Matthebesowy synowe Ssramko Martinowymi syny w gedno, teda nass pan sused Ssramko Martyn yma y za tu druhu polowycz polozit jelšava 1604; potom na rano powedal Nowak, kdi sa z Botikom chcel rownat, že to on nie na Botičku, ale na Ffararičku mluwil krupina 1683