Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rovnať nedok.

1. (hladením) robiť na povrchu rovným, urovnávať: r. pokrkvaný papier, látku; r. cestu, dvor

2. robiť rovným, narovnávať, vyrovnávať: r. drôt

3. ukladať podľa istého pravidla, usporadúvať, upravovať: r. poháriky, knihy

// rovnať sa

1. byť taký ako niekto iný, mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto iný, niečo iné: v robote sa r-l otcovi; táto udalosť sa r-á historickému medzníku; mat. súčet uhlov v trojuholníku sa r-á dvom pravým uhlom

2. pokladať sa za rovného, prirovnávať sa: šikovnosťou sa nemohol s ním r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rovnať ‑á ‑ajú nedok.; rovnať sa

rovnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.


rovnať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.

radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


rovnať sa 1. porov. vyrovnať sa 2. p. zhodovať sa 1 3. p. robiť 5


rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávaťnarovnávaťvystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papierzrovnávaťzarovnávaťurovnávaťupravovaťhovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom

2. p. radiť2


zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodnýbyť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnakébyť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovaťrozumieť si: rozumieť si v názorochzastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súladebyť v zhodebyť v súhlasezodpovedaťodpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladomsúhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými)kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimiznášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znášazastaráv.: súzvučaťbyť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomnýchzried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rovnať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) hladením, urovnávaním upravovať, robiť rovným, hladkým, urovnávať (obyč. niečo čo má nerovný povrch, čo je hrboľaté, nerovné, pokrkvané, pokrčené, zhúžvané ap.): r. zem, hlinu; r. dvor, cestu; r. šaty, papier; Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol. (žart. úsl.) Rovnala svoju hlávku oboma rukami (Vaj.) upravovala vlasy; pren. (Kométa) metlou žiarnou mietla vo svete, rovnala vrchy s dolinami. (Botto)

kniž. r. niekomu cestu pomáhať odstraňovať prekážky, uľahčovať niekomu život: Ja budem bdieť nad tebou, ja ti budem rovnať cestu, aby ti nebolo ťažko. (Kuk.)

2. (čo) ukladať, klásť, dávať na patričné miesto, usporadovať; zoraďovať: r. jablká do vrstiev; (Ela) prestala bedlivou rukou rovnať poháriky a škatuľky. (Vaj.) Pri jednej stene ženy stlali a rovnali ražnú slamu. (Tat.) Milanec niektoré knihy bral do ruky, dával nazad, rovnal. (Vaj.) Už od niekoľkých rokov zbieram a rovnám látku. (Vlč.); pren. Vypočúva v tichosti a všetky slová Soviarove rovná si tak, aby ich mohol obrátiť v svoj prospech (Jil.) chápe.

3. zried. (čo) zlaďovať, dávať do súladu: Neušiel, pri mne zotrval, rovnajúc krok svoj s mojou vládou. (Žáry);

dok. k 1 vyrovnať, zrovnať, k 1, 2 urovnať

|| rovnať sa

1. zried. stávať sa rovným, priamym, vzpriamovať sa, narovnávať sa: Jeho (Jarošova) postava počala sa nevdojak rovnať. (Vaj.)

2. (komu, komu v čom, čomu) byť taký ako niekto, byť rovný, rovnocenný (niekomu), mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto, ako niečo: (Žoša) chce sa rovnať Betke. (Jégé) Chudák šor Ilija, ani zďaleka sa nemôže rovnať nebohému kapitánovi Lukovi. (Kuk.) Hja, žreci múz! — Kto by tým sa rovnal? (Hviezd.) V práci sa (Pavlínka) rovnala chlapom, ale v láske sklamala. (Tal.)

3. (s kým, s čím, komu) prirovnávať sa k niekomu, k niečomu, pokladať sa za rovného s niekým, s niečím: Hoci sme boli rovesníci, vzrastom som sa nemohol s ním rovnať. (Švant.) Kde sa mne rovnať s Andrejom Lutišičom! (Vaj.) No, už sa ty mne, mati, nerovnaj. (Taj.)

4. (čomu) byť rovnaký, totožný, zhodný s niečím; byť celkom podobný niečomu, celkom sa podobať: Júlia vedela materi skomponovať účes, ktorý ju mladil, rovnal sa antickému. (Vaj.) Prázdnemu sa však rovná klasu (vaša krása). (Smrek) Pohybuje sa s vážnosťou, ktorá sa rovná len hodnosti jeho. (Kuk.) Lúčenie s milými smrti sa rovná. (Urbk.); mat. súčet uhlov v trojuholníku rovná sa dvom pravým uhlom; fyz. napätie sa rovná súčinu prúdu a odporu;

5. trochu zastar. zhodovať sa, byť zajedno: Naše nátury sa nerovnali. (Jégé) Bratia títo vo všetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za šíry svet. (Dobš.);

dok. k 1, 2, 3 vyrovnať sa

rovnať ndk
1. čo robiť rovným na povrchu, urovnávať, upravovať niečo: robotnikom, kteri garki zahrnali a rownali, dwa zlate (TOVARNÍKY 1759); plano: rownám, porownáwám, wyrownáwám (KS 1763)
2. ukladať, usporadúvať, vyrovnávať: compono: w hromadu stawim, skládám, porádám, rownám (WU 1750); oddálenj gedného rádku od druhého rowna sa wedle litter (UP 1780)
3. koho, čo (s kým, s čím, proti čomu) porovnávať niekoho, niečo s niekým, s niečím: dobrých s zlými ge rownage, welmi málo gest, kterýž wssak sami w sobe weliký počet činj (FP 1744); confero: porownáwám, gedno z druhým rownám; comparo: prirownati, porownati, gedno proti druhému rownati (WU 1750)
4. koho zmierovať niekoho, urovnávať spor niekoho s niekým: conciliator: smjrce, smjritel, který straný sobě odporné smjri, pokogi, rowná, pokogitel (WU 1750); -ávať frekv porovnávať niečo s niečím, prirovnávať niečo k niečomu: velke sužovani, ktere znašam v serci, s sumenim zakladam, rovnawa sa k smerti (PV 18. st); r. sa
1. komu, čomu, s čím (v čom) byť zhodný, rovnaký s niečím: levendula prevúnná rozmarínu se rovná (ASL 1603-04); (rojovník) w mocy se z mayranem rowna (HL 17. st); w ničem se, gestli nemusiss, nerownag žadnemu (GV 1755); facta discrepant dictis: nerowná se wec z reču (KS 1763); nynejši čas juš dalej neni možno tarchu nam znašat, ponevadž kasa zamocka vojenskej se rovna (ZÁKAMENNÉ 1776 LP)
2. komu porovnávať sa s niekým, prirovnávať sa k niekomu: slussna wec gest, abich w uctiwosti mel (bratov), kterimž gá nemúžem se rownat (VP 1764); Leopold vmjra, presstastnj potentát, ne každj se monarch gemu muže rownať (MVP 18. st)
3. s kým zmierovať sa, urovnávať spor; uzatvárať dohodu: (sirôtka) ale se k tomu najti nedala, abi bila prissla a s nami se rownala (BREZNO 1590); gestlyze se nebudu mocz rownat Matthebesowy synowe Ssramko Martinowymi syny w gedno, teda nass pan sused Ssramko Martyn yma y za tu druhu polowycz polozit (JELŠAVA 1604); potom na rano powedal Nowak, kdi sa z Botikom chcel rownat, že to on nie na Botičku, ale na Ffararičku mluwil (KRUPINA 1683)

rownať_1 rownať rownať_2 rownať

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo sa rovná 100 mm ou égale à 100 mm
alebo sa rovná 42 mm ou égal à 42 mm
alebo sa rovná 500 mm ou égale à 500 mm
alebo sa rovná 55 oC ou égale à 55 oC
alebo sa rovná 840 mm ou égale à 840 mm
disukcinátu sa rovná 1 mg disuccinate équivaut à 1 mg
kg výrobku sa rovná kg de produit est égal à
šesťdesiatšesť dní sa rovná soixante-six jours sont équivalents
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu