Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

rovný príd.

1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op. krivý: r-á čiara, r-á cesta, r. nos; r. ako jedľa; r. kmeň stromu, r-á postava

2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: r. kraj, terén, r. povrch ihriska; r-á strecha vodorovná

3. zastaráv. rovnako veľký, rovnaký, jednaký: r-é diely poľa

4. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význ.: všetci ľudia sú si r-í

5. hovor. plný (význ. 2), úplný, celý: mal r-ch sto korún; r-ch sedem rokov nebol doma

6. hovor. úprimný (význ. 1), otvorený, priamy: r. človek, r-á reč

vyskočiť na r-é nohy odrazu, prudko sa postaviť; vrana k vrane sadá, r. r-ého si hľadá;

rovnosť -i ž. k 1 – 4, 6: r. ulice; r. postavy; r. dlážky; r. bodov, hlasov; r. ľudí (pred zákonom); znamienko r-i naznačujúce rovnakú hodnotu, zn. =

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rovný; rovnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národkompletnýneskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, kompletúplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravduplný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené zneniehovor. rovný: nebol doma rovných päť rokovsúbornýsúhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dieloexpr.: celučkýcelučičkýcelunkýcelulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1


hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plochajemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krémvyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučkýhladulinkýhladunkýhladuškýprihladký (príliš hladký)

2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzbarovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladenýexpr.: ulízanýulizkaný (o vlasoch)

3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadlaľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, strojanekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, chorobynerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

4. p. vypracovaný 5. p. úlisný


napnutý 1. pôsobením sily (obyč. ťahom) vyrovnaný na najvyššiu možnú mieru (op. uvoľnený, voľný) • napätý: napnuté, napäté svaly; napätý luknatiahnutývystretýrovný: plávať s napnutými, vystretými plachtami; struna natiahnutá do prasknutia; napnutá, rovná posteľná plachtahovor.: našponovanýnašpanovanývyšponovanývyšpanovaný: našponované, vyšponované lano; našpanovaná, vyšpanovaná volejbalová sieťkniž. napružený

2. p. napätý 1


plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vreceexpr.: napchatýnadžgatýnadžganýpreplnenýexpr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitýokopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električkaexpr.: plnučkýplnučičkýplnunký

2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celýúplnýkompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostavehovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1


priamočiary 1. smerujúci priamo, rovno (op. krivočiary): priamočiary pohyblineárny: priamočiary, lineárny rezpriamyrovný: priama, rovná cesta (op. kľukatá); priamy, rovný smer

2. p. priamy 1, 2, úprimný 1


priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestamilineárny: lineárny pohyb

2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorenýúprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská rečhovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konaniehovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3


rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca


rovnocenný ktorý je na tej istej úrovni (hodnotovej, významovej a pod.) ako niekto iný al. niečo iné • seberovný: nepovažoval ho za rovnocenného, seberovného; hľadať si rovnocenného, seberovného spoločníkarovný: v súperení sú si rovníekvivalentnýekvipolentný: ekvivalentná náhrada za niečo, ekvivalentný výrazrovnaký: mať rovnaké postavenie ako niekto inýrovnoprávny (právne rovnocenný): ženy sú rovnoprávne s mužmikniž. paritný: paritné zastúpeniechem. rovnomocný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rovný príd.

1. majúci priamy smer, nevybočujúci z priameho smeru, neodbočujúci, neuchyľujúci sa od priameho smeru, od priamky, neohnutý, neskrivený, nazakrivený, priamy (op. krivý): r-á čiara, r-á cesta, r. rad, r. smer, r. nos; rovné plecia (Tim.) vystreté, statné; geol. r. lom; krajč. r-á sukňa ktorej silueta od sedovej priamky nadol má rovnaké línie;

2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeninu, bez hrboľov, bez kopcov, plochý (op. zvlnený): r-é miesto, r-á zem, r. pozemok, r-é pole, r-á lúka, r. kraj, r. povrch; r. ako dlaň, ako stôl; Chlapom prichodí tískať vozík i po rovnej ceste. (Heč.)

3. smerujúci, dvíhajúci sa priamo hore, vzpriamený, narovnaný: r. strom, r. kmeň, r-á postava; Dvíhali sa (stromy) zo strmého úbočia rovné, silné, k oblohe. (Urb.); r. ako jedľa, ako svieca

skočiť, poskákať, vyskočiť, vstať na rovné nohy odrazu, prudko sa postaviť; Vážili si ho, lebo mal rovnú chrbtovú kosť (Letz) bol priameho, otvoreného charakteru.

4. rovnomerný, pravidelný; vyrovnaný, pokojný: r-é kroky, r. beh; r. dych; r. dážď (Rys.) tichý; Tľapkajú dlane v rovnej miere, spievajú devy. (Jes-á) Jeho hlas už bol rovný, schválne miernený, hoci v ňom vrelo. (Vaj.)

5. (o čísle a počte, o sume) plný, úplný, presný, celý: Vyňal z neho (z mechúra) rovných sto rímskych. (Jégé) Rovných sedem (rokov) odkrváčil v šachte. (Hor.)

6. rovnaký, zhodný, identický, úplne podobný, taký istý, jednaký, rovnako veľký: rovná čiastka z majetku (Tim.); podeliť sa na rovné polovice (Taj.); Oba majú rovné šaty. (Pal.) Jednako oblečené dievčatká, temer celé rovné vzrastom. (Vaj.) Nechcela dlho ani počuť o zaťovi, čo neprinesie do domácnosti rovný diel. (Fel.) V tom sú rovné dve ženy (Tim.) zajedno, rovnako zmýšľajúce, zhodujúce sa.

7. rovnajúci sa niekomu, niečomu, majúci rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význam, rovnaké právo; rovnocenný, rovnoprávny: pokladať niekoho za r-ého, mať r-é postavenie; r-é hlasovanie; Nebudú viac páni a otroci, všetci ľudia musia byť rovní. (Stod.) Tu sa riešia všetky spoločné veci a každý tu má rovné slovo. (Chrob.) Kakus, Motúz, Sentiváni, všetci traja rovní páni. (Kal.) Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. (prísl.) Nemal až do tých čias v dejinách sebe rovného. (Chorv.)

S každým sa stavia na rovnú nohu (Jégé) ku každému sa rovnako správa.

8. zried. úprimný, otvorený: r. človek, r-á duša;

rovnosť, -ti ž.

1. zhodnosť, totožnosť, rovnakosť, identita: znamienko r-i (=); šport. r. bodov rovnaký počet bodov u dvoch al. viacerých družstiev v nejakej súťaži; r. hlasov rovnaký počet hlasov pre dvoch al. viacerých kandidátov pri hlasovaní;

2. rovnaké právo, rovnaké práva, rovnaké postavenie, oprávnenie (spoločenské, ekonomické ap.): r. pred zákonom, r. ľudí, sociálna r., r. volebného práva; pren. bás. záhrada r-i (Letz) cintorín

Morfologický analyzátor

rovný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) rovný; (bez) rovného; (k) rovnému; (vidím) rovného; (o) rovnom; (s) rovným;

(štyria) rovní; (bez) rovných; (k) rovným; (vidím) rovných; (o) rovných; (s) rovnými;


(jeden) rovnejší; (bez) rovnejšieho; (k) rovnejšiemu; (vidím) rovnejšieho; (o) rovnejšom; (s) rovnejším;

(štyria) rovnejší; (bez) rovnejších; (k) rovnejším; (vidím) rovnejších; (o) rovnejších; (s) rovnejšími;


(jeden) najrovnejší; (bez) najrovnejšieho; (k) najrovnejšiemu; (vidím) najrovnejšieho; (o) najrovnejšom; (s) najrovnejším;

(štyria) najrovnejší; (bez) najrovnejších; (k) najrovnejším; (vidím) najrovnejších; (o) najrovnejších; (s) najrovnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) rovný; (bez) rovného; (k) rovnému; (vidím) rovný; (o) rovnom; (s) rovným;

(štyri) rovné; (bez) rovných; (k) rovným; (vidím) rovné; (o) rovných; (s) rovnými;


(jeden) rovnejší; (bez) rovnejšieho; (k) rovnejšiemu; (vidím) rovnejší; (o) rovnejšom; (s) rovnejším;

(štyri) rovnejšie; (bez) rovnejších; (k) rovnejším; (vidím) rovnejšie; (o) rovnejších; (s) rovnejšími;


(jeden) najrovnejší; (bez) najrovnejšieho; (k) najrovnejšiemu; (vidím) najrovnejší; (o) najrovnejšom; (s) najrovnejším;

(štyri) najrovnejšie; (bez) najrovnejších; (k) najrovnejším; (vidím) najrovnejšie; (o) najrovnejších; (s) najrovnejšími;


ženský rod

(jedna) rovná; (bez) rovnej; (k) rovnej; (vidím) rovnú; (o) rovnej; (s) rovnou;

(dve) rovné; (bez) rovných; (k) rovným; (vidím) rovné; (o) rovných; (s) rovnými;


(jedna) rovnejšia; (bez) rovnejšej; (k) rovnejšej; (vidím) rovnejšiu; (o) rovnejšej; (s) rovnejšou;

(tri) rovnejšie; (bez) rovnejších; (k) rovnejším; (vidím) rovnejšie; (o) rovnejších; (s) rovnejšími;


(jedna) najrovnejšia; (bez) najrovnejšej; (k) najrovnejšej; (vidím) najrovnejšiu; (o) najrovnejšej; (s) najrovnejšou;

(tri) najrovnejšie; (bez) najrovnejších; (k) najrovnejším; (vidím) najrovnejšie; (o) najrovnejších; (s) najrovnejšími;


stredný rod

(jedno) rovné; (bez) rovného; (k) rovnému; (vidím) rovné; (o) rovnom; (s) rovným;

(dve) rovné; (bez) rovných; (k) rovným; (vidím) rovné; (o) rovných; (s) rovnými;


(jedno) rovnejšie; (bez) rovnejšieho; (k) rovnejšiemu; (vidím) rovnejšie; (o) rovnejšom; (s) rovnejším;

(tri) rovnejšie; (bez) rovnejších; (k) rovnejším; (vidím) rovnejšie; (o) rovnejších; (s) rovnejšími;


(jedno) najrovnejšie; (bez) najrovnejšieho; (k) najrovnejšiemu; (vidím) najrovnejšie; (o) najrovnejšom; (s) najrovnejším;

(štyri) najrovnejšie; (bez) najrovnejších; (k) najrovnejším; (vidím) najrovnejšie; (o) najrovnejších; (s) najrovnejšími;

rovnosť p.
rovný


rovný príd
1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op krivý: regula: prawidlo, regula, rowná čára ks 1763; tito duby a buky rownu ssnuru nech sázegu ph 1770; táto cesta rowná y bezpéčná gest blr 18. st; dwe welike lužice, gedna s nich rowna a druha nakriwena byla Kur 18. st; arbor recta: rowny strom pd 18. st
2. nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: tam, kde wčilegssj hradza wikopana gest, predtym rowna luka bila turiec 1726; terra perlibrata: peknég rownég zemi kragina ks 1763; kdybys na podlahu rownú kládel pokrywené drewo, neukladalo by sa, odéwssad by wrzalo; noha ma stála na rowném mjste blr 18. st
3. rovnako veľký, rovnaký, taký istý; podobný: on (Pán) róvni k úródnomu sztromu, pri śivich vodách poszadzenomu 1752; aeqvidies: rownodennost vel rowná noc z dňem ks 1763; když my osmdesáte let žigeme a w službe boži pracugeme, negen za rowni čas w budúcjm žiwote panowat budeme vp 1764; 17 sedmáků a 7 ssestáků rownú platnost magú lu 1775; swrčky gsu zwiratka šaškam malim rowne pr 18. st
o r-ým dielom, r-ou mierou, r-ým spôsobom rovnako: ponewadž se bielimy ssatamy y perynamy na predgmenowane sestry Dorothea a Anyčka gesste za ziwobiti pana otcze sweho Paulusa Gyeörkovicsa rownym dilem podelilj, nech bude ten dil pry pokogy wedle wule gegich krupina 1692; (kapitán) owsa nechce tak brat, gako slawna stolicza rownu mgeru uridila, ale z wrchom na morawsku mgeru d. súča 1721; rovnim spusobem zadam, aby sme obe stranky gak pred panom swagrom Andreanszky Ferenczom, gaksto richtarom negakeg hambe nezustaly hlohovec 1743
odplacovať r-ou mincou komu rovnako: kdy tedy Bůh odplacuge nam rownu myncu a pripjga nam kalych trpky, což se nam zda to kriwe a nesprawedliwe sp 1696
4. rovnomerný, pravidelný: (o ovciach) ssiroko okruhlé cželo, hladký jazyk, krátky rowný nos, mocné nohy, hrubý, z hojnu wlnu obrastnutý chwost vov 1779
o r-ou mierou rovnomerne: i lalie a ruže rovnú tam (v záhradkách) mírú bili rozsíté br 1785
5. vyrovnaný, pokojný: z twári rowná tichost a čnost se wipressčuwala pt 1778; zachovávajťe i vi rovný život a aňi vám ništ ňebuďe scházaťi, chibiťi br 1785; Pane, wykonag, že bych z rownym krokem bez negakeg žalobi aneb sskamraňa teba neunowaňe nasledowal blr 18. st
6. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význam, rovnocenný: rychtarz gma byti rowny wssem lidem, ortyl ani gma nagiti, ani lati žk 1473; nebohy Uhliar Gyuro owssem ubohy a tak psotny, že sotwa w dedine rowny se mu nachodil, hospodar bil folkušová 1731; gestli wssetczy rowni sme w Kristu, teda y wespolek rowny mame bity ža 1732; jinych zarobkou temer žadnych nemáme, všeckni sebe rovni a v jednakem povolani i chudobe postaveni jsme boca 1771–72 lp; kde se chcze ženity, hled sobge rownu wzitj, mladenecz pannu, wdowecz wdowu wem, babu att wezme dedek sns 1786
• simile simili gaudet: tahne se rowný k rownému, wrana rada pry wrane seda sin 1678; similis simili gaudet: podobný rád s podobným towaryssý, rowný slussý rownému, doba k době, rowný rowného hledá, mladý s mladým, starý s starým wu 1750
7. (o čísle, počte, sume) plný, úplný, presný, celý: (sedliaci) dawagi owsa dwiestie korczu rownych krasňany 1576; lyežnikom cžisteho rowny kor 1 žilina 1585; synu můg, kdybys gesste tak starý byl, polowic tak starý, čtwrť tak starý a geden rok starssj, tak bys měl rowných 100 rokůw lu 1775
8. mat párny: počet zlatých gest neb rowný, gako 2, 4, 6, 8, aneb nerowný, gak 3, 5 lu 1775
9. úprimný, otvorený, priamy: tractus aeqvabilis orationis: pekná równá reč; oculi fideles: rowné, prawé pohleďenj ks 1763; aniž se o to mnoho snažil (Pygmalion), aby namjsto zgewenjch šidjru dobropestnj lide osadenj k auradum bili, domnjwage se, že y tito rowné gsu powahi pt 1796
P tpn Rowna patak rovné 1413 vso; Rovna rovné 1414 vso;
-osť ž
1. vyrovnanosť, plochosť (o teréne): nekudy zem rowna yako rowina a hladkost, rownost zeme, ginde hory se spatrugi koa 17. st
2. rovnakosť, zhodnosť, totožnosť: w tom pak drewa rubánj nech se porubaného drewa gistá mjra a strewjc rownost zachowá ph 1770; w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky pr 18. st; tu to slowjčko gako sicut neznamena rownost, ale podobnost cs 18. st
3. práv dohoda, vyrovnanie: Pawel Hutnik nas prosil pro lepsie podtwerdzenie a y pamatku, aby sme my mely na takowu udelanu rownost list pod miasta nasseho peczetow widati; pred mudrimy a oppatrnymy lidmy a messteny rownost a gednanya se stalo, pred tymy lidmy Mathey Klopankin kupil dom na erek jelšava 1567; 1607; item dwa bratri Duro a Ondreg Micž rownost učinily mezy sebu strani lazu toho piwoluskowskeho očová 1663
vojsť v r. pokonať sa, dohodnúť sa: richtar Mikolaš Zahoriak a ostatni susedy sucze napomenuty w rownost z welikomožneho pana Andraša Jakusitia služebnikom sz Burianfim wesly d. súča 1611
4. rovnaké právo, rovnaké postavenie: mnohe veci užitečne rovnost a jednostajnost v společnosti bratrskej čini a puosobi b. bystrica 1633 cm; Imrich w mnohich dedinach. kde rownost bila, urobil nerownost p. bystrica 1677; (Pán) oroduge za nas nie spusobem poniženostj, ale uprimnosti, nie spusobem poddanostj, ale rownostj cs 18. st

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ROVNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 102×, celkový počet lokalít: 38, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LUČENEC, okr. LUČENEC – 12×;
MARTIN, okr. MARTIN – 9×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 5×;
KOŠÚTY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 5×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 5×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
LIEŠŤANY, okr. PRIEVIDZA – 4×;
REVÚCA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 4×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor