rováš -a m. hist. palica, na kt. sa v min. zárezmi značilo zaplatenie dane, dlh ap.; tieto zárezy
● mať (u niekoho) niečo na r-i previniť sa niečím voči niekomu
rováš -ša pl. N -še m.
rováš p. zárez
zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmeni • rez: rez britvou • vrub • vrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatie • rováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na skle • zákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkom • ryha: ryhy na dlážke • drážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku
rováš, -a m.
1. hist. štvorhranná látka al. palica, na ktorú kedysi zárezom (vrubom) richtár zaznačil, že občan zaplatil daň, al. na ktorú v krčme hostinský zaznačoval, koľko nádob nápoja vypil hosť pijúci na dlh: spôsob platenia porcií podľa rovášov (Rys.); rezať, zapisovať na r.; Aha, ty panská pľuha, prišla si si po dlh, čo mám na rováši? (Ráz.);
pren. hovor. dlh: Starý rováš vyrovnáme, veď prichádza vinobranie. (Mih.) Pri takej veľkej kosbe vyrovnávajú sa i celoročné rováše. (Gab.)
● hovor. mať (u niekoho niečo, toho, hodne) na r-i, mať u niekoho (veľký, hodný) r. veľakrát sa previniť (voči niekomu); arch. piť, brať, kupovať ap. na r. na dlh: Štrnásť súdočkov vína majú vziať na rováš v krčme. (Smrek) Jedno darmo, a to druhé na rováš. (Podj.); arch. na r. niekoho na účet, na konto: Roznáša ten dobre zaslúžený oldomáš, čo sa užije na rováš novovyvoleného hlásnika. (Podj.) Šlo to na rováš jeho zvyčajného veriteľa. (Fel.) Pripíš si to na svoj rováš. (Urbk.); zastar. zrezať r. (niekomu) vyrovnať sa s niekým, potrestať niekoho, odplatiť sa (obyč. tvrdým, surovým spôsobom): On tu zreže rováš odrazu, a to, keď na to príde, i bez sudcov i bez svedkov. (Kal.) Počkaj, ty holomok, však ja tebe posvietim i zrežeme si naraz rováš. (Lask.) Veď my im kedysi zrežeme rováš. (Kuk.)
2. nár. (obyč. v mn. č.) vruby, zárezy na rováši al. na inom predmete (označujúce výšku dlhu al. mieru): Ešte dosiaľ vidieť rováše, ktoré sám vytesal valaškou. (Švant.) Môžeš sa ohlásiť každý deň pri nej na oldomáš. Rováše nepočíta. (Švant.); vyhládzať r-e (Ráz.-Mart.)
● navreli mu r-e (na chrbte, na zadku) opuchliny (po úderoch palicou al. iným tenkým predmetom);
rovášik, -a m. zdrob. k 2: Dáva pozor (hostinský), aby nejako neprehliadol rovášik na rumplíku. (Chrob.)
rováš m maď 1. štvorhranná latka al. palica, na ktorú sa zárezom (vrubom) zaznačovali nevyplatené účty, dlhy ap.; táto evidenčná pomôcka sa obyč. rozštiepila na dve časti, z ktorých jednu dostal veriteľ, druhú dlžník: vczjnenj poczet z Nemczom bednarom: dano gest gemu od obruczj, cžo kadecžky pobyyal, bylo gest na rowassy tich obruczj 48 (TRENČÍN 1584); Pawol Kowač pol kwentina tey zeme hnedki dal na swuog rowass prerezati; Feriancz Žitko a Magdalena Zibrini žitko w dluziech meli na rowassech, czedulich zratane (P. ĽUPČA 1597); naryzuge se, aby pry rychtaroch dedinskych z podanjch gedenkazdy swug wrub neb rowaš sstepany mel (TRENČÍN 1675); krčmárka wssecke hawiarske rowásse swému panowy Elias Eillowy odewzdala (PUKANEC 1775); powinni gsu porcye platicý sedlácy dwa na gednu formu rozsstipené rowasse držeti, kterého na geden 15 kragcarowé, na druhý pak 12 kragcarowé forssponty neb odwážky magu se narezawatý (Kur 1782); (richtári) na rowasse popjsugu vssitke hotarne skodi (S. VES 1786); pren dlh: zakazuge se wssecko piti na rowass obecni (HRANOVNICA 1722); kázal (!) oni (žobráci) sebe zatúď nalíwaťi, zakúď na celý bitý tolár rowáš newiróstel (BU 1795) F. dať, brať, prijať, nosiť, piť na r. čo na dlh: robotnykom, czo za tyden robyli okolo brany, bralo se piwo na rowass (ŽILINA 1599); (mošovský fojt) masa dal na zamok na rowass funtow 300 (MOŠOVCE 1648); wi-ly swedek, zeby roku 1687 dnie druheho marty bilo sa nosilo giste wino od Kadliczkoweg na rowass (SKALICA 1687); pany na rowass prigali wina od krčzmara (PUKANEC 1724); dávať, prijať na čí r. čo na účet, na konto niekoho: pan Jvanka Adam kazal predgmenowaneg Eržiki Buocz na swug rowaž palene Janowi Hriwnakowi dawati (DRAŽKOVCE 1714); prigalo se za piwo a haringi na mog rowass sedem zlatich 28 penezj (ORLOVÉ 1741); chovať na r. koho: živiť zadarmo niekoho: muoy hospodar na rowass by ma nechowal (s. l. 1584) 2. pl poddanské dane, poplatky: co se rowassuw dotiče, celu zimu sme companiu howaly (ŠARIŠ 1699); i v tom vidoma krivda se nam čini, nebo predtym slobodnici do obci od rol, luk a vinohradu rovaše plativali, včil platit mezi obec nechcu (ČASTKOV 1732 LP); rowasse od hlawy mogeg a dieuczicžky a czeri mogeg platiti prinuczena biwam (LIPTOV 1772) 3. stopy na tele po údere palicou ap.: Stressiak odpadol a rovasz nawrel (DRAŽKOVCE 1727) 4. prístroj pri vodnej al. parnej píle, kt. posunuje kmeň proti pílke: na wodnu pilu rowassuow kusy no 2 (LIKAVA 1627); železna pila no 1, rowasse uplne dobre no 2 (L. HRÁDOK 1702); pak su na wale obrucže, kluka znowu robena, rowass stary, dwa čzapi zelezne (RAJEC 1737); rowaž stary zeleznj y stjk stary (BYSTRIČKA 1743); -ny, -ový príd k 2: pecunia vectigalis: rowassowe penize (LD 18. st); k 4: wal s dwema kolesmy wodnim a rowassim (!) (L. HRÁDOK 1702); -ik, -ek dem k 1: mimo toho na rowassiku, czo Bielicz brawal, holby no 14 per d 36 facit f 5 d 4 (ŽILINA 1627); yako sa z dik rowassky rezali (BOŠÁCA 1730); taleola: rowassik (LD 18. st)