rosa -y ž.
1. jemné kvapky vody vznikajúce zrazením vodnej pary: ranná r. v tráve, r. na fľaši, padá r.; kosiť za r-y zavčasu
2. kropaje pripomínajúce rosu: na čelo mu vystúpila r. pot;
rosný príd.: r-é kvapky; fyz. r. bod; bot. r-é korienky;
rosička1 -y -čiek ž. zdrob.
rosa rosy ž.
sub rosa [-zá] ‹l› kniž. dôverne, pod sľubom mlčania (doslovne pod ružou)
kvapka 1. veľmi malé súdržné množstvo tekutiny: dažďové kvapky • kniž. kropaj: kropaj krvi, potu • rosa (kvapky vznikajúce zrazením vodnej pary): na čelo mu vystúpila rosa • expr. slza: slza pálenky
2. p. málo 1, trocha1 1
rosa p. kvapka 1
rosa, -y ž.
1. atmosferická vlaha usadzujúca sa pri schladení v lete za noci v podobe jemných vodných kvapiek na rastlinách a (nekrytých) predmetoch: ranná, nočná r., studená, chladná r.; kvapky r-y; krupaje r-y (Rúf.); bás. diamanty, perly, kryštáliky r-y; pripadnúť rosou (Tim.); Bolo sa už dosť dobre zotmilo, rosa počala padať. (Kuk.) Ženy nenáhlili roztriasať (seno), kým neobschla rosa. (Gab.) V tráve tkvie sa úbeľ rosy. (Lajč.);
pren. bás. osvieženie, sviežosť: Nádeja omdletú dušu rosou života polieva. (J. Kráľ) Bolo nebezpečenstvo, že literatúra ostane v suchej jednostrannosti, bez poetickej rosy. (Vlč.); expr. r. nebeská (J. Kráľ, Kuk.) dážď
● za r-y včas ráno (kým je ešte rosa);
2. malé drobné (vodné) kvapky na povrchu niečoho vôbec, kropaje (obyč. sĺz, potu ap.): Otvorenými dvermi vovalila sa zima a zaniesla mu tvár studenou rosou. (Kuk.) Sny rýchlo letia, na čelo z nich prší teplá rosa (Rúf.) vystupuje pot; r. sĺz (Smrek); zájsť r-ou orosiť sa, zarosiť sa: A keď smutno bude jej, zájdi rosou, prstenčok, otemnej. (Horal) Rosou zašlo čelo (Rúf.) vystúpil naň pot. Príliš mnoho videl som krvavej rosy (Lajč.) krvi;
rosička1, -y ž. zdrob. expr.
rosa ž 1. jemné kvapky vody vznikajúce zrazením vodnej pary: padlj mraz gest zmrzla rosa (KoB 1666); podobným spúsobem má statek k wečeru prwe domu zachnani býti, než wečerná rosa spadne (VOv 1779); mam, mam sykorenku, čo ma dobre nossy, po horach, po dolach, po zeleneg rossj (KC 1791); owce ňewihaňag na passu prw, nežli rosu slunce zossussy (PR 18. st); pren osvieženie, sviežosť: Boh kamenne srdcze z rosu lásky sweg obmekčity račyl (PeP 1769); spadne rosa milosti a déssť vťessenj na zem srdce mého (KO 1782); radug se, matko preďiwná, neb yako nebeská rosa pádá z nebe, tak se Búh naroďi z tebe (CC 1655) dážď L. bot trichomanes: rosa skalna (KS 1763) slezinník červený Asplenium trichomanes; ros solis: rossa slunečna (MT 17. st) rosička okrúhlolistá Drosera rotundifolia F. za r-y rannej včas ráno: (jačmeň) ma se kosit za rosj rane (NN 18. st); pominúť ako r., stopiť sa ako snežná r. prestať jestvovať, zaniknúť: (kacíri) gako snežný rosy rýchle se ztopili (PP 1734); (kráľovstvá) iak dim, rosa pominula (Káz 18. st); život je ako ranná r. nemá dlhé trvanie: naučiss se, že tento žjwot náss toliko gest gako raný rosa (SK 1697) 2. kropaje pripomínajúce rosu: w paty den zeliny, stromy k potu se oddagu, az zbytkem krwawu rosu ze seba widagu (GŠ 1758); -ný príd pokrytý rosou, zarosený; bohatý na rosu: herbae gemantes rore: rosné bylinj (KS 1763); stateček czele leto rosneg passe se nanagedel (s. l. 18. st); kolko ale rosnich dni, tolko po Welkeg noci mrazow a w srpnj chmli se ukaže (PR 18. st); roratae rosae: rosna ruže (LD 18. st); -no vetná prísl je zarosené, vlhké počasie: martius gest 22ho welmy studenj a 23ho od 25ho až do konce wždy zrana led a na den rosno (KHS 1792); -ička dem k 1: (Abrahám) gest potessen a twár geho gak studenú rannú rosyčku občerstwena byla (VP 1764); rorella: rosyčka (PD 18. st); x. pren skrze rosyčku milosti božj činj ge (bremená) sladká a lehká (FP 1744) sviežosť, ľahkosť; času toho měla ta rosyčka nebeská na swět prssetj (MP 1718) v podobe blahodarného dáždika; -ový príd k 1: rorellinus: rosyčkowý (PD 18. st)