ropucha -y -púch ž. veľká žaba s bradavičnatým povrchom tela, zool. Bufo;
pren. hrub. nadávka;
ropuší príd.
ropucha -chy ropúch ž.
ropucha, -y, -púch ž. veľká nemotorná žaba s bradavičnatým povrchom tela, odporného vzhľadu; zool. r. obyčajná (Bufo, bufo);
pren. pejor. o škaredom a odporne tlstom človeku (najmä žene): Kto by i tvoju chcel, ropuchu. (Tim.) Tá ropucha stará! (Hviezd.);
pren. pejor. o namyslenom, nadutom človeku; o príživníkoch, vykorisťovateľoch: Z prameňov života sme zhnali príživné, škodné ropuchy. (Fr. Kráľ) Tie ropuchy panské, naduté. (Urb.) Zbite jednu len ropuchu v kaštieli. (Záb.);
ropuší, -ia, -ie príd.: r-ia koža, r-ia hlava
ropucha ž zool r. obyčajná Bufo bufo: F. váľať sa v blate ako r. nečinne žiť, povaľovať sa: (človek zvedený) v nebeskich (veciach) nema zalibeni, valegic se v blate gako ropucha vzdi, a tak vstupenim Krista se neveseli (SS 18. st)