Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV subst priezviská

rock [rok], rok2 -u m. prevažujúci štýl populárnej hudby od 50. rokov, kt. má korene v amer. hudbe;

rockový, rokový príd.: r-á hudba


rok1 -a/-u m.

1. obdobie 12 mesiacov; čas od 1. I. do 31. XII.: kalendárny r., minulý, budúci r.; školský r. obdobie vyučovania; Nový rok 1. január; nový r. kt. prichádza; cirkevný r. liturgický (začína sa adventom); mať dva r-y; minulo mu desať r-ov

2. ročný prírastok na kmeni, letokruh

3. obyč. mn. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: študentské r-y, r-y mladosti, biedy

takto r. pred rokom; z r-a na r. každý rok; raz za uhorský, turecký r. veľmi zriedka; pejor. byť sto r-ov za opicami zaostávať vo vývine; muž v r-och nie mladý; byť v najlepších r-och v strednom veku;

ročný príd. k 1, 2: r-á lehota, r-á ťažba, r-é dieťa; r-é kruhy;

ročne prísl.: r. sa schádzať;

rôčik -a/-čka m. zdrob. expr. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rock [rok], rok ‑u m.; rockový, rokový
rok ‑a/‑u m.; ročný; ročne prísl.; rôčik ‑a/‑čka m.

rock [rok], rok -u m. ‹a› hud.

1. (od 50. rokov 20. stor.) hudba (pôvodne tanečná) so zdôraznenou rytmickou zložkou a jednoduchou melodikou

2. (inštrumentálna) skupina hrajúca takúto hudbu;

rockový, rokový príd.: r-á skupina


rok → rock

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

3. p. počasie


letokruh vrstva dreva, ktorá vyrástla za rok • rok


rok 1. obdobie 12 mesiacov, čas od 1. I. do 31. XII.: minulý rok, mať tri rokyzastar.: letozima (školský rok): chodil do školy tri zimy

2. p. letokruh 3. p. čas 2


zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítilzriedkakedymálokedysotvakedyzried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomoholriedkohovor. poriedkoraz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za časmáloexpr.: máličkomálinkomálilinko: málo, máličko ťa vídaťobčasobčasnekedy-tedyzried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičovkde-tusem-tamkniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukouiba niekedylen niekedy: iba niekedy je tu také tichoojedineleminimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálnevýnimočnevzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivecmimoriadnenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna ženanevídanenevšedne: nevídane, nevšedne upravený parkfraz.: raz za uhorský rokraz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

porov. aj zriedkavý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rok, -a/-u m.

1. obdobie trvajúce 365 dní al. 12 mesiacov: kalendárny, občiansky r. od 1. januára do 31. decembra; školský r. od 1. septembra do 30. júna (resp. 31. augusta) nasledujúceho roku; hospodársky r. čas, za ktorý prebehne cyklus poľných prác; jubilejný r. na ktorý pripadá výročie nejakej významnej udalosti; minulý, lanský, vlaňajší r. ktorý práve prešiel; budúci r. nastávajúci; nový r. nastávajúci; starý r. minulý; Nový rok 1. január; priestupný r. majúci 366 dní; les. semenný r. v ktorom majú stromy semená; astron. hviezdny r. doba, za ktorú sa Slnko vráti k tomu istému bodu oblohy (365 dní, 6 hodín, 9 minút, 9,5 sekúnd), siderický; tropický r. čas, doba medzi dvoma prechodmi slnka jarným bodom (365 dní, 5 hodín, 48 minút, 46 sekúnd); svetelný r. astronomická jednotka medzihviezdnych vzdialeností; začiatok, koniec r-a (r-u); raz do r-a; čiastky r-u jar, leto, jeseň, zima; na rok a) na budúci rok; b) na dobu jedného roka; rok nato o rok, po roku; suchý rok v ktorom málo prší; mokrý rok v ktorom veľa prší; expr. čierny rok nešťastný, nepriaznivý; roky idú míňajú sa

hovor.: takto rok pred rokom; na takto rok, do takto roka o rok; z roka na rok každý rok; od roka do roka každý rok; ako je rok dlhý celý rok; celý (boží) rok stále; rok po rok každoročne; raz za uhorský, turecký r. zriedkavo, veľmi zriedka; žart. do roka proroka želanie mladomanželom, aby mali do roka dieťa; posmeš. byť sto rokov za opicami veľmi zaostávať, zaostať (obyč. v civilizácii, v móde, v spôsobe života ap.); zastar. roku Pána formula pri uvádzaní letopočtu;

2. (len v mn. č.) dlhšie al. kratšie obdobie, doba, časový úsek vyznačujúci sa istými charakteristickými vlastnosťami, znakmi, činnosťou ap., časy: revolučné, pokojné, mierové, vojnové r-y; školské, učňovské, študentské r-y; mladé, detské, chlapčenské, dievčenské, mužné r-y; r-y mladosti; plodné r-y obdobie bohaté na tvorivú činnosť (napr. u spisovateľa); od útlych r-ov od detstva; roky strádania a lopoty (Zgur.); staré r-y staroba; hovor. najkrajšie r-y mladosť; klzké r-y (Jaš.) doba dospievania, dozrievania (pohlavného)

hovor. roky a roky, toľké roky, (dlhé) roky (chodiť, spomínať, nevidieť niekoho, chystať sa na niečo ap.) veľmi dlho, dlhý čas; od rokov od dávna; po dlhé roky dlho; po r-och po dlhom čase;

3. miera pri určovaní veku: mať rok, dvanásť r-ov; dovŕšiť, dosiahnuť šestnásty rok; Bolo jej štrnásť rokov preč. (Taj.) Na Štefana mu minulo desať rokov. (Ráz.-Mart.); hovor. je, ide mu (jej) na sedemnásty rok; gazdiná v kanonických rokoch (Záb.) vo veku predpísanom cirkvou, aby mohla byť gazdinou na fare; V diaľke kukučka odpočítavala komusi roky (Zúb.) kukala (podľa ľudovej povery kukučka kukaním odpočítava roky: koľkokrát komu zakuká, toľko rokov vraj bude žiť); pren. cítiť, pociťovať roky starobu; hovor. roky mu (jej) pribúdajú starne

muž (žena) v rokoch nie mladý (mladá); človek stredných rokov ani mladý, ani starý; je v tvojich rokoch je rovnako starý ako ty; byť v najlepších rokoch stredného veku; má svoje roky a) je (už) dospelý; b) nie je už mladý

Morfologický analyzátor

rok podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) rok; (bez) roku, roka; (k) roku; (vidím) rok; (o) roku; (s) rokom;

(dva) roky; (bez) rokov; (k) rokom; (vidím) roky; (o) rokoch; (s) rokmi;

rôčik p.
rok


rok m
1. obdobie 365 dní al. 12 mesiacov; čas od 1. 1. do 31. 12.: ssluzbu swu wskazugeme Wassym Mylostem, prytom zdrawy, sstestj a mnoho dobreho w tomto nowem roku š. podhradie 1578 v nastávajúcom; to sme dokonali meczy sebau, že do roka mam gemu (pánu Jiríkovi) cžekaty očová 1582; misto piva dava se krčmarovi na každy rok ječmene 50 luken orava 1625 u2; co se doticže sswagroweg, teg budu powinni emptores položit w rok zlatich rimskich dwanacte, penezi dwaadwacet žilina 1660 do roka; roku lonegssyho uskust welyka a neurody bily h. srnie 1690; kolko tomu rokou, gako si striga? krupina 1741; hle, guss pressli dni, mesice ay hodini stareho roku ms 1758 minulého; opozdena segba a zrost wsseho neurodni rok spusobuge pr 18. st
o Nový r. 1. január: na den Nowiho roku gest obiceg mladim sinkom diwkam hodit, wssakze poctiwe ilava 1640; priestupný r. majúci 366 dní: cas petiletnj a ctiriletnj prestupnj rok zase priwadczj kob 1666; slnečný r. siderický r.: slunečny rok ge cžas ze 12 slunečnych mesycuw, ktery cžas običegne na 365 dnj, 5 hodiny, 48 minuti a 37 sekundy vstanowen bywa 1781; mesačný r. tropický r.: mesycny rok ge cžas, ktery ze 12 mesycnych mesycuw powstane a obsahuge 354 dnj, 8 hodiny, 48 minuty 1781; r-u Božieho, r-u Pána formula pri uvádzaní letopočtu: dan w Trinawie sobotu po swatem Martine, roku bozieho 1549 trnava 1549; dan z Nemiecz w den swateho Martina wedle stareho calendaru, roku Pane 1585 z. nemce 1585; čas r-a, diel r-a ročné obdobie; jar, leto, jeseň, zima: na každy dil roku gsu zrizeni tri dni, abichme se za každy mesic geden den postily; biskupowe w tech rečenich cztirech časich roku kneze poswecugi le 1730
takto r. pred rokom: (svedok) o tom wje, že takto rok dal bol narubat drewa p. Zathurecky Adam záturčie 1680; od dneška v r. o rok: na tri terminy magy platit zwrchu psanu summu, nagprwey do pryssleho swateho Dzure magy wyplatit fl 40, potem na pryssly swaty Michal fl 40 a ostatnye od dnesska w rok fl 45 p. ľupča 1579; do r-a, z r-a na r.; r. pri r-u, od r-a do r-a; r. po r-u, r. od r-a, r. do r-u každý rok, ročne, každoročne: anales: kronika aneb rok od roka kniha značená; annuatim: ročňe, po roku, rok do roku ks 1763; nasse zeme gsu pod strmimy wrchamy, a sice len w gedneg pastwy, pre kteru pričinu rok po roku sgaty musime predajná 1771; polachčena žadneho nemame, občekavame z roka na rok, že naku lehost dočekame, ale je nam darmo uhrovec 1776 lp; od roka do roka velmi velice a barze zuženi a trapeni byvaju, že nemožna vec jest tym dvum dedinam obstat sedlice 1783 lp; rok pri roku porcia sa nam množi a my ze dne na den mizernejše a hudobnejše zustavame richvald 1786 lp; kolko razou ste se schazalj do roka? krupina 18. st; sedem úrodných r-ov, sedem hladných r-ov bibl o období hojnosti al. biedy: sedem tlstích kráw znamena seďem úrodních rokow, po kterích buďe seďem rokow hladních, i to sú té seďem chudé krawi ds 1795
2. ročná lehota, termín: czo se pak prava vo Mathiege Tlauka dotycze, pani mili, kdybysste jeden rok slussny polozyli, v nimz by konecz byti mohl, to bychme radi vidieli trnava 1545 sll; Milosti Vassych za nauczeni ziadame, zie nas v tom nauczyti raczyte, jestlize bychme mohlj na pravo to podle Milosti Vassych, az ten rok oznamen bude, lidi k tomu pravu ziadati k vyslisseni skalica 1545 sll; rok se bude pocinat od swateho Iana roku beziciho nize dolozeneho rajec 1737
3. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: když ucžen swe roki wiplni, powinen bude mistr gemu pocztiwy list pod czechovske pecžeti dati a potwrditi ca 1669 e; pritom se zretedlne zakazuje, aby žaden tu moc nemel, svuj služny rok s penezmi odkupovati ca 1706 cm; ponevač velmi tvrde roky nastali, a tak ten užitek by nam byl skasiruvany, mnozi by sa po svete rozešli, jestli by od Jeho Excellencii polutuvani nebuoli (!) lednica 1760 lp
na mnohé roky na dlhý čas: zdrawy a mnoho dobreho Wasseg Welkomožnosty na mnohe roky winssugem s. l. 18. st; pred niektorým rokom nedávno: nepochybujeme, žeby Vašej vysoce urozenej Milosti nebylo zname, jako nas mily Pan Buoch pred niekterym rokem z morovu ranu navštivil, takže nas velmi maličko zustalo kopanica 18. st lp; na ustavičné roky natrvalo: kdibi ti nekdo dal dwa magere, geden pro tebe y pro twe deti ass na ustawicne roki, druhi toliko na geden rok anebo na dwa, o ktery, powec, waču starost bi si mel? ms 1758; od mnoho/mnohých r-ov, od dávnych r-ov oddávna: kameny chotarne, kere od mnoho rokow od lydy zastawene bily w zemy, ty pohnuly tižiná 1590; item od dawnych rokuw welmi prisne se od panstwy zakazuwalo pod pokutu dwanast zlatych, aby w horach panskych žaden s poddanych nesmel lazy trawne a luky kazity kláštor p. z. 1733; kapital, ktery od mnohych rokuv terva, ten ani my, ani naše predkove nepametaji a od nas sice tisic talary žadaji orkucany 1773 lp
4. miera pri určovaní veku: budeš mnoho rokúv žíti, uvidíš! asl 1740; padesát rokúw gessťe nemáss a Abraháma sy wiďel? kb 1757; (mníška) hňed v ďesátem roku mníšské slibi na sebe prijala br 1785
s r-mi s pribúdajúcim vekom: začína sa z rokmi hladká tvár brázďiťi br 1785; s r-mi zelenými v mladosti: Idomenea sin z rokmi zelenimi prežit mohúcy wek zahasen bil pt 1778

Rok_1 Rok Rok_2 Rok Rok_3 Rok Rok_4 Rok Rok_5 Rok
rok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) rok sa nenazdali a je tu opäť nový rok a s ním nové literárne nádeje
G (bez) roku Southporte ešte v decembri minulého roku . Stredopoliar anglickej
G (bez) roka rozpočet upravuje v priebehu roka . Prilákať turistov by po
D (k) roku od poisťovní oproti minulému roku navyše. Okrem toho, ďalšie peniaze
A (vidím) rok mierne vzrástli, dosiahli za minulý rok 9,3 mld Sk. Prvýkrát od roku 1993
L (o) roku Svetová produkcia surovej ropy v roku 2005 tak zostala na približne
I (s) rokom tomto športe objavilo len asi pred rokom , keď prišiel podať ako manažér
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) roky rozmachu podniku i mesta boli roky 1985 až 1995, keď sa rozbiehala
G (bez) rokov najvyššej. Keď mal dvadsaťdva rokov , bol ešte vždy trochu neduživý,
D (k) rokom konkurencie je oproti minulým rokom obrovská. Na porovnanie, Apple
A (vidím) roky Ale rád si spomínam na detské roky , keď som s hlavou plnou hokeja
L (o) rokoch poháre. Jedna zo žien v stredných rokoch upratovala okolie lavice
I (s) rokmi skončili v piatej lige. Pred dvoma rokmi som sa rozhodol vrátiť domov do

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ROK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
BUDIŠ, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor