Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rojiť sa ‑í ‑a nedok.

rojiť sa rojí sa roja sa rojte sa! rojil sa rojac sa rojaci sa rojenie (sa) nedok.

hmýriť sa 1. rýchle sa pohybovať z miesta na miesto na malom priestore a vo veľkom množstve • hemžiť samrviť sa: červíky sa hmýria, mrvia v syre; ľudia sa hmýria, hemžia ako mravceexpr.: prtiť sačmýriť sa: vši sa prtia, čmýria vo vlasochexpr. mechriť sa (o ľuďoch) • rojiť sa (o hmyze): komáre, mušky sa roja okolo lampy

2. byť plný niečoho (o veciach) • hemžiť sa: úloha sa hmýri, hemží chybami


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


rojiť sa 1. p. hrnúť sa 2 2. p. hmýriť sa 1


víriť 1. uvádzať do vírivého pohybu • rozvirovať: auto vírilo, rozvirovalo prachčeriťvlniť (víriť vodu): vánok čeril, vlnil hladinu jazierka

2. byť vo vírivom pohybe • víriť sakúriť sachumeliť sa: prach, dym (sa) víri, kúri; sneh sa chumelíčeriť savlniť sa (o vode): hladina sa čerí vo vetrečechriť sa (jemne sa víriť): more sa čechríexpr. čeperiť sa (o vode) • rojiť sa (pren. o myšlienkach): v hlave sa mu víria, roja myšlienky; roja sa mu pred očami predstavypoet. kolotať: krv mu v žilách kolotá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rojiť sa, -í, -a nedok.

1. (o včelách) vyletovať (v roji) z úľa a utvárať nový roj: Vysypú sa ako včely, ktoré sa mienia rojiť. (Švant.); zool. rojenie jav, keď časť včelstva opúšťa s matkou úľ a zakladá novú včeliu rodinu, nový roj; hromadné vyletenie pri párení (u mravcov, zried. i u iného hmyzu);

2. expr. ísť, vychádzať v húfoch odniekiaľ, hrnúť sa: Z oboch východov rojili sa úradníci a pisári. (Vaj.) Z chalupy pomaly sa začnú rojiť ľudia ako šváby. (Tat.); pren. bás. Roja sa z podpalubia bomby (Žáry) padajú; pren. Vždy iné a iné obrazy a zvraty roja sa mu spod pera (Vlč.) vznikajú pri umeleckom tvorení. Svet tento je rojom, z neho i roji sa všetok život na svet (Dobš.) pochádza.

3. expr. hemžiť sa, hmýriť sa: Na obrovských lipách kláštorskej záhrady včely sa roja. (Al.) Drobné mravce sa rojili vo veľkých mraveniskách. (Hor.) Rybky rojili sa vo veľkom množstve kol otrusín. (Vaj.) Ľudia sa v práci roja. (Žáry) Okolo nej sa roja naše slečinky sťa kuriatka okolo kvočky. (Kuk.); pren.: myšlienky, otázky sa mu roja v hlaveich veľa; V srdci roja sa jej všelijaké city (Tim.) má rozličné pocity; V hlave sa mu rojili nové a nové sny (Červ.) vznikali a zanikali; Jemu celé iné veci roja sa hlavou, než sa dať častovať (Kuk.) myslí na iné veci; pren. bás. A nad zákopmi sa hviezdy roja (Štítn.) trblietajú sa, svietia.

rojiť sa [ro-, rô-] ndk (o včelách) hromadne vyletovať z úľa a utvárať nový roj: wčely se rogy a pridawagj rogowy krale (:wudce, matku:) (OP 1685); ma cžlowek každy den wssetke uly a kossy prehlednut, ktere sa rogjly (PeV 1789); aby se čeli rwogili (ZL 18. st); okolo Welkeg noci nasip welkich mrawcow nekolyk mezi wčeli, budu sa wčas rogit (RG 18. st)

rogiť sa rogiť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu